PO TITOVI TITO

4. mája 1980 v Ľubľane zomrel Tito
 
PO TITOVI TITO
 
Aj po 33. rokoch po Titovej smrti a 23. rokoch po krvavom stroskotaní „Titovej Juhoslávie“, spomienky na vysokú životnú úroveň, zriadenie a bezpečnosť vtedajšej krajiny sú ešte vždy prítomné a akoby silneli v tranzičných okolnostiach a rokoch všeobecnej krízy. Pamiatka na prezidenta SFRJ súdruha Tita pretrváva či ožíva.
 
foto
 
Prečo sa vlastne tak významnej osobnosti našich novších dejín nevenúva patričná pozornosť?
 
Známe heslo Po Titovi Tito krátko po jeho smrti sa prestalo skandovať. Početné piesne, v ktorých sa oslavoval a ospevoval boli neželateľné až zakázané. Obrazy s jeho podobizňou boli odstránené a naše dejiny po druhej svetovej vojne sa prestali spomínať, akoby ani neexistovali. Aj na školských hodinách dejepisu Tito bol tabu téma. Z oslavovaného štátnika svetového mena a rešpektu, sa stal opovrhovaná osobnosť, ktorú naša nová politická elita obviňovala za všeličo alebo za všetko a hlavne za komunizmus a za Goli otok, kam údajne neraz na doživotné väzenie odvádzali oponentov Titovej ideológie. Súdruh Tito sa previnil aj za vysoké pôžičky, ktorými zabezpečoval blahobyt takmer všetkým obyvateľom a ktoré krajina musela splácať aj po jeho smrti, aj za to, že neuviedol demokraciu, že nechcel kapitalizmus ale ekonomickú rovnosť, že chcel byť iba súdruhom...
 
V období po jeho smrti boli zahriakovaní historici ktorí mienili, že sa vtedajšia SFRJ inak nemohla udržať. Dnes však je už aj slepím jasné, že sa po Titovej smrti začali dezintegračné procesy SFRJ
 
. Z vtedajšej veľkej Juhoslávie dnes je už 6 samostatných štátov a aj siedme Kosovo je uznané mnohými krajinami a najnovšie a pravdepodobne aj Srbskom. Mestá, ktoré pred 30 rokmi hrdo niesli Titovo meno, dnes sú premenované. Také mestá boli v každej juhoslovanskej republike a v dvoch pokrajinách: Titovo Velenje (Slovínsko), Titov Veles (Macedónsko), Titova Mitrovica (Kosovo), Titograd (Čierna Hora), Titovo Užice (Srbsko), Titova Korenica (Chorvátsko), Titov Vrbas (Vojvodina) a Titov Drvar (Bosna a Hercegovina). Hlavné ulice vo všetkých juhoslovanských mestách spravidla niesli Titovo meno. V Srbsku sa už názvy týchto ulíc či námestí s Titovým menom vytratili a zachovali sa iba v multinacionálnej Vojvodine a zriedkavo v Belehrade či južnejšieho od nášho sídelného mesta . Úhrne 174 miest v Srbsku ešte vždy má ulicu Maršala Tita.
 
V Kulpíne ako aj v Petrovci sa hlavná ulica dodnes menuje Ulica maršala Tita. V Kulpíne máme i ďalšiu pamiatku na prezidenta, ktorý spravoval našu krajinu takmer 30 rokov: v parku pred kaštieľom, kde bolo vysadených 88 ihličnanov symbolizujúcich 88 rokov života Josipa Broza Tita, niektoré stromy sa dodnes zachovali.
 
Katarína Pucovská
 
Josip Broz Tito bol v rokoch 1953-80 prezidentom JSFR. Narodil sa 25. mája 1892 v Kumrovci. V 2. sv. vojne bol vodcom antifašistického odbojového hnutia, po vojne sa rozišiel so Stalinovou Kominternou, čoho dôsledkom bola izolácia od vývoja v ostatných východoeurópskych krajinách. Neskôr a následkom toho položil základy Hnutia nezúčastnených krajín.
 
Počiatky Hnutia nezúčastnených krajín siahajú do roku 1955, kedy sa v Bandungu (Indonézia) konala Ázijsko-Africká konferencia, kde sa účastnícke krajiny zaviazali byť nestranné v konflikte medzi západom a východom (Studená vojna). Avšak až v septembri roku 1961 na konferencii v Belehrade, ktorej sa zúčastnili delegáti 25 štátov, boli položené základy hnutia, hlavne cez iniciatívu prezidenta Juhoslávie Tita. Za najprominentejších iniciátorov hnutia sa považujú Josip Broz Tito (Juhoslávia), Džaváharlál Néhrú (India) a Gamál Abdal Násir (Egypt).