Svedectvo o priateľstve dvoch národov

Svedectvo o priateľstve dvoch národov
 
Pamätná tabuľa s podobizňami kráľa Aleksandra I. Karadjordjevića a československého prezidenta Tomaša Garrigue Masaryka bola prvýkrát oficiálne odhalená 3. mája 1931 v priestoroch bývalej divadelnej sály, ktorá bola súčasťou Slovenského národného domu v Starej Pazove. Bolo to pri príležitosti desiateho výročia oslobodenia juhoslovanského a československého národa a budovania uvedenej divadelnej sály v roku 1928. Po 82. rokoch tabuľu dnes znovu odhalili.
 
foto
 
Foto Željko Čapelja
 
„Národ, ktorý si neváži svoju minulosť, nezaslúži si svoju budúcnosť.“ – S týmto výrokom začal svoj príhovor Martin Prebudila, Staropazovčan, spisovateľ, prekladateľ a novinár, ktorý ďalej na dnešnej nevšednej kultúrno-historicko-spomienkovej slávnosti v Divadelnej sále v Starej Pazove poznamenal, že Pamätná tabuľa bola darom ministerstva školstva v Prahe a zhotovená bola z iniciatívy vtedajšej Slovenskej pospolitej čitárne v Starej Pazove, avšak z rôznych objektívnych dôvodov odhalená bola až o tri roky neskôr.
 
Za prítomnosti početných vysokých predstaviteľov vtedajších dvoch štátov, kultúrnych pracovníkov a mnohých hostí a po odznení hymny Bože pravde pamätnú tabuľu toho 3. mája dávneho roku 1931 slávnostne odhalil Július Galanta, predseda Slovenskej pospolitej čitárne a dnes po vyše ôsmych desaťročiach ju znova odhalili predsedníčka NRSNM Anna Tomanová – Makanová, predseda Staropazovskej obce Djordje Radinović a predseda Rady Miestneho spoločenstva Stará Pazova Dr. Mišo Filip.
 
foto
 
Foto Željko Čapelja
 
„Osud tejto tabule bol búrlivý, a nie veľmi slávny. Na začiatku druhej svetovej vojny, počas zábavy vo vtedajšej najväčšej sále v Starej Pazove, kde sa nachádzala pamätná tabuľa, z preventívnych dôvodov prekrytá plachtou, nemeckí vojaci ju objavili, pričom niektorí spoznali srbského kráľa! Hneď sa začalo divoké ničenie pamätníka, najprv ťažkým kladivom a potom dávkami zo samopalov. Avšak nedokázali ju zničiť. Bývalému majiteľovi kina Jánovi Švehlákovi sa nejako podarilo odinštalovať platňu z múra a schovať ju v podkroví. Po vojne pamätnú tabuľu presťahovali do pivničných priestorov Slovenského národného domu a znovu skryli pred zrakom a zlými úmyslami osloboditeľského vtedajšieho komunistického režimu. V suteréne časom zapadla uhoľným prachom. A zabudnutím. Až v lete 1990 pri čistení suterénu ju náhodou objavili členovia SKUS-u hrdinu Janka Čmelíka vedení Jaroslavom Litavským. “ – ozrejmil Martin Prebudila.
 
foto
 
Sochár László Siladi urobil základnú rekonštrukciu a chýbajúci mramorový rámček zhotovil kamenár Adam Majorský (Foto Željko Čapelja)
 
Na pamätnej tabuli bol pôvodne napísaný text po po českoskovensky:
 
NA PAMÄŤ OSVOBODENIA JUHOSLOVANSKÉHO
A ČESKOSLOVENSKÉHO NÁRODA 1918 – 1928
 
Tiež po srbsky:
 
U SPOMEN OSLOBODJENJA JUGOSLOVENSKOG
I ČEHOSLOVAČKOG NARODA 1918 – 1928

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články