Čaro višieň a monografia o Silbaši

Čaro višieň a monografia o Silbaši
 
V Silbaši sa včera štvrtýkrát usporiadalo podujatie Čaro višieň a v rámci neho bola i prezentácia monografie Silbaš - kultúrne tradície Slovákov v Báčke. Rovnako ako i samotná monografia, aj Čaro višieň zachytáva a zachováva ľudové tradície silbašských Slovákov, ktorí v Silbaši žijú už zo 222 rokov. Organizátorom podujatia Čaro višieň bol silbašský Aktív žien a knižnej prezentácie Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorý knihu aj vydal.
 
foto
 
Na prezentácii sa zúčastnili slovenskí ale aj domáci autori (Foto Ľudmila Berediová – Stupavská)
 
Na tejto knihe, tak ako aj na doterajších podobných monografických publikáciách z našich prostredí: Erdevík (2005), Pivnica (2009) a Boľovce (2011), sa podieľal tím Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa z Nitry, ktorý vedie Prof. PhDr. Jaroslav Čukan. Silbašská monografia je doteraz najobjemnejšia a na vyše 450 strán (erdevícka 143 s. boľovská 270 s. a pivnická 300 s.) dokumentuje život silbašských Slovákov v minulosti a dnes.
 
Z domácich autorov do publikácie prispeli evanjelický farár v Silbaši Vladimír Lovás, Milina Sklabinská a Ján Širka.
 
Ján Širka sa v úvodnej kapitole Príspevok k osídľovaniu Silbaša Slovákmi... zameral hlavne na vyvracanie nesprávnych údajov autorov píšucich o príchode Slovákov do Silbaša, skadiaľ sa prisťahovali..., napr.:
 
„...Prvé publikované správy o silbašských Slovákoch máme od Félixa Kutlíka, ktorý v knihe Báč-Sriemski Slováci (1888) uvádza, že Slováci sa usadili v Silbaši v roku 1814. Tento údaj preberali všetci autori, ktorí neskôr písali o Silbaši. Štúdiom matrík v Pivnici sme však už skôr zistili, že prvý sobášený Slovák-Silbašan (Szilbasiensis coloni filius) bol Adam Adama Tušiak s Katarínou Kadličekovou z Pivnice, 28. januára 1799. (ŠIRKA, Ján: Ľudová terminológia spracovania konopí: Diplomová práca. Nový Sad : Filozofická fakulta 1979.
 
Ján Guba pred rokmi posunul dátum prvých Slovákov v Silbaši na rok 1798, keď v archíve objavil údaj, že sa Ondrejovi Korošovi z Petrovca a Márii Lomenovej zo Silbaša narodil syn Ladislav, ba aj na 1792, keď zistil, že v tomto roku bol v Petrovci krst Márie Andrášikovej od otca Juraja, ako obyvateľov Silbaša (Guba 2012, s. 140).
 
Podľa nášho skúmania uvedenej matriky bol nasledujúci sobáš Silbašana Juraja Tichého a Anny Leporisovej z Belegiša, tiež v Pivnici, roku 1805. O rok neskôr (1806) uzavrel manželstvo Silbašan Ján Krnáč so Zuzanou Naďovou z Kulpína. Roku 1807 bol v Pivnici sobáš Jána Kováča, vdovca z Petrovca a Zuzany Krnáčovej zo Silbaša. Roku 1808 sa v Petrovci zosobášil Silbašan Juraj Gajdoš s Annou Zelenákovou z Kulpína. V tom istom roku sa v Pivnici zobrali aj Adam Tušiak, vdovec zo Silbaša a Kulpínčanka Anna Matuľa, vdova po Jánovi Korešickom. Roku1809 sa v Pivnici zosobášili Martin Matuský, vdovec z Pivnice a Katarína Černek (neskoršie v matrikách písaná Čermák) zo Silbaša, predtým z Myjavy (Nitrianska župa)...“
 
foto
 
Prezentáciu knižky ako aj Čaro višní spestril kultúrno-umelecký program, ktorý sa niesol v znamení višieň. Podujatie ozvláštnili výstavy domáceho a hosťujúcich spolkov žien z Lalite, Selenče, Hložian, Báčskeho Petrovca, Kysáča, Starej Pazovy a Rumenky, ktoré okrem výstav ručných prác, včerajšie odpoludnie „prisladili“ aj višňovými lahôdkami. 
 
foto
 
Predstaviteľky účinkujúcich spolkov žien
 
Katarína Pucovská

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články