Oslavy bajšianských dní

Oslavy bajšianských dní
 
Bajša, osada v obci Báčska Topola, je najsevernejšia dedina v Srbsku početnejšie obývaná Slovákmi. Či je aj najstaršia, to tvrdiť nemožno, aj keď v knihe Adama Vereša Slovenská evanjelická kresťanská cirkev sa uvádza, že latinské doklady zachované v cirkevnom archíve v Bajši nasvedčujú, že v osade už roku 1720 žili Slováci. To čo sa však tvrdiť môže je skutočnosť, že v minulosti Slováci tvorili väčšinu obyvateľstva Bajše a dnes v nej už žije iba zo 150 Slovákov. Avšak, aj tá hŕstka sa snaží zachovať si identitu. Oslavy bajšianských dní prebiehali v sobotu, kedy bol realizovaný aj projekt Rozvíjanie Cyrilo –Metodských tradícií medzi MOMS v Bajši a Domom MS v Lučenci.
 
foto
 
Oslavy sa začali v ev. kostole, ktorého základy boli postavané pred takmer 200 rokmi, kde hostí privítala domáca farárka Marta Dolinská
 
foto
 
Pokračovalo sa slávnostným zasadnutím Rady miestneho spoločenstva a kultúrno - umeleckým programom, v ktorom vystúpila ženská spevácka skupina z Bajše...
 
foto
 
Napoludnie nasledovala prezentácia projektu Chodníky spájajú ľudí a vernisáž výstav v Dedinskom dome: obrazov Výtvarníckej kolónie z roku 2012 a malieb insitného maliara Pavla Povolného Juhása. Prihovorila sa Daniela Ďurašová – zakladateľka AERD a J.E. Ján Varšo, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku.
 
foto
 
Zmluvy o spolupráci medzi MOMS Bajša a Domom matice slovenskej Lučenec podpísali dr. Sándor Ishasegy Tót a Alena Rezková
 
foto
 
Program spestrili padinské folkloristky
 
foto
 
Na podujatí sa zúčastnila i predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku (MSS) Katarína Melegová – Melichová a riaditeľka padinského Domu Kultúry Anka Sládečková
 
Projekt písala AERD Padina a bol podporený Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ). Podľa zhodnotenia Daniely Ďurašovej projekt splnil svoj cieľ a naplnili sa aktivity aj výsledky projektu. V tlačovej správe okrem iného uviedla:
 
 
Katarína Pucovská
FOTO AERD Padina

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

ANDREJ SLÁDKOVIČ
(1820 – 1872)
200 rokov od narodenia

Marína

Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!

 

Posledné komentáre

Posledné články