Dnes si pripomíname sviatok a jubileum Cyrila a Metoda

Dnes si pripomíname sviatok a jubileum Cyrila a Metoda
 
Na Sviatok Cyrila a Metoda 5. júla si každoročne pripomíname význam solúnskych bratov Cyrila a Metoda pre slovanské písomníctvo a kresťanskú kultúru. Keďže je tohto roku 1150 rokov od ich príchodu na územie Veľkomoravskej ríše, na Slovensku a v ďalších slovanských krajinách ako aj v Maďarsku sa na ich počesť počas tohto roka konajú rôzne podujatia. Aj v Srbsku sme si už niektorými akciami pripomenuli toto významné výročie slovanského písomníctva.
 
foto
 
Na Slovensku sa dnes začali ústredné trojdňové oslavy 1150. výročia príchodu svätých solúnskych bratov Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. Oslavy sa konajú v Nitre a prebiehajú pod záštitou slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča.
 
Chceme spolu so všetkými slovanskými národmi ďakovať za dar viery a písma, ktoré znamenajú korene dnes už košatého veľkého stromu náboženského života a kresťanskej kultúry. Vyhlásili organizátori ústredných osláv. V rámci ústredného programu prebieha aj 5. ročník Medzinárodného folklórneho festivalu. Vojvodinu na ňom reprezentuje Folklórny súbor Vuka Stefanovića Karadžića z Báčskej Topole.
 
Zajtra si pripomenieme i pamiatku Majstra Jána Husa. Ján Hus, podobne ako Cyril a Metod tiež zdôrazňoval, že biblickú zvesť treba poslucháčom prinášať v materinskej reči. Šesťsto - ročnicu od upálenia Majstra Jána Husa si pripomenieme o dva roky a v tomto roku oslavujeme spomenuté významné výročie príchodu Cyrila a Metoda k naším predkom.
 
Cyril zostavil slovienske písmo, hlaholiku, a začal prekladať do staroslovienskej reči najpotrebnejšie sväté knihy. Tak sa začali kresťanské a kultúrne dejiny nášho národa. Tá udalosť dala nový smer dejinám slovenského národa a čiastočne i ostatným slovanským národom.
 
Aj o tomto sa bude hovoriť na nedeľňajšom večierku v Báčskom Petrovci. V Chráme Božom o 20-tej hodine Miestny odbor Matice slovenskej v Srbsku a Báčskopetrovský cirkevný zbor usporiadajú Cyrilo - metodský program. Na ňom okrem domáceho spevokolu vystúpi aj mužská spevácka skupina z Kovačice, Musica Viva z Báčskeho Petrovca, organista Janko Siroma, speváčky: Margareta a Anna Valentove zo Selenče a ďalší.
 
Veľké osobnosti treba chápať ako dar od Pána Boha. Jednak pre veľké dielo, ktoré vykonali, dielo, ktoré necháva požehnané stopy v dejinách cirkvi a národa, dielo, ktoré do cirkevného a národného spoločenstva vnáša nové myšlienky, nové smery, nové trendy, ktoré majú z historického hľadiska veľký význam. Zároveň si ich ctíme pre ich pevný, neochvejný postoj, pre pevné zotrvanie pri poznanej pravde. O nich platia slová Kuzmányho piesne: "Koho dar nezvedie, hrozba neskloní, tomu moja pieseň slávou zazvoní."
 
Cyril zostavil slovienske písmo, hlaholiku, a začal prekladať do staroslovienskej reči najpotrebnejšie sväté knihy, začínajúc evanjeliom sv. Jána: “Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Bohom bolo Slovo.” Toto sú prvé slová napísané v staroslovienskej reči. Tak sa začali kresťanské a kultúrne dejiny nášho národa.
 
Po príchode svätých Cyrila a Metoda na Devín v roku 864, knieža Rastislav si ich uctil a vo svojom sídle vystaval súkromný kostol, ktorý Cyril a Metod zasvätili Najsvätejšej Trojici.
 
Uctievame si ich aj my ako tých, ktorí stáli pri kultúrnom a náboženskom zrode nášho národa. Ich vplyv – dedičstvo otcov, ako zvykneme hovorievať – cítiť dodnes. V Pastierskom liste biskupov Slovenska pri príležitosti otvorenia Roku svätých Cyrila a Metoda, okrem iného sa píše:
 
...zapojme sa k sláveniu 1150. výročia od tej udalosti, ktorá dala nový smer dejinám nášho slovenského národa a čiastočne i ostatným slovanským národom. Prvým prejavom vďačnosti voči našim vierozvestcom by mal byť záujem čo najlepšie poznať ich život a pôsobenie, osvojovať si ten najcennejší dar, ktorý odovzdali našim predkom za cenu tých najvyšších obetí.
 
Toto slávenie jubilea príchodu svätých Cyrila a Metoda nemá byť len formálnou spomienkou. Dáva nám príležitosť oboznámiť sa s počiatkom našich kresťanských, národných i kultúrnych dejín, s koreňmi, z ktorých čerpali životnú silu celé generácie našich predkov.- uvádza sa to v Pastierskom liste biskupov Slovenska.
 
Katarína Pucovská

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články