Đole a panónski námorníci v Mostare

Đole a panónski námorníci v Mostare
 
Đorđe Balašević sa do mesta na Neretve vrátil po 8. rokoch a to koncertom pod názvom Úsmev sa vrátil do Mostaru. Potešil tým veľký počet svojich obdivovateľov, ktorí do Mostaru prichádzali z celého regiónu: z Bosny, Čiernej Hory, Dalmácie ba aj Srbska. S Đolem do Mostaru cestoval aj jeho orchester Panónske loďstvo a chýreční panónski námorníci. V Balaševićovej panónskej flotile sa roky úspešne plaví a virtuózne hrá na harmonike, - ktorú mu Đole venoval k narodeninám, - Kulpínčan Ondrej Maglovský. V Mostare každý člen panónskeho námorníctva nosil tričko a na ňom nápis dediny či mesta, alebo novosadskej mestskej štvrte, odkiaľ pochádza. O. Maglovský sa hrdil v tričku s nápisom Kulpín.
 
foto
 
(Foto: svet.rs)
 
Pravdaže, Đole ani tentoraz nesklamal. Vo výnimočnej koncetrnej atmosfére a pred vyše 10000 zbožňovateľmi Balašević včerajší koncert symbolicky začal piesňou Úsmev sa vrátil do mesta (Osmeh se vratio u grad) a po nej nasledovala Neki novi klinci...
 
Dážď tíško mrholil, nemohol však prekaziť dobrú náladu. Striedali sa početné hity tohto velikána a publikum si proste vychutnávalo každý z nich.
 
foto
 
Mostar, Federation of Bosnia and Herzegovina, Milan Vučetin, Zoran Bugarski Brica a Ondrej Maglovský (Foto: Ansambl Zorule)
 
Aj keď koncert trval 4 hodiny, Đolemu sa nepodarilo zaspievať všetky svoje známe pesničky, preto sa podľa písania portálu svet.rs zaiste čoskoro vráti do Mostaru a zaspieva aj tie hity, ktoré v piatokový večer nestačil.
 
Katarína Pucovská

Komentárov  

0 #1 ba 2013-07-09 19:34
Ondrejovi každá česť, a Balašovi tiež, aj je dobre, že ešte stále spolu putujú a že si v dobrom žijú, naši Panonskí námorníci...
Alo, ni je to ľahko....
Kulpín má dve legendy - Dundjerského a Maglovského... Ostatní sú v malej čakárni...
A ten náš Ondri, skorej dostane Nobela ako Cenu svojho prostredia...
Tak nám aj načim...

Ondrovi a nám s ním na zdravie...
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články