Pestré, svieže, farebné - Exlibris Viery Benkovej

Pestré, svieže, farebné - Exlibris Viery Benkovej
 
„Básnická zbierka Exlibris morušových listov nám ponúka poéziu hodnú prvej dámy poézie vojvodinských Slovákov. Poéziu, ktorá nesie autentickú pečať a kolorit kultúry z ktorej sa rodí, ale zároveň prekračuje rámec malej komunity dolnozemských Slovákov a prihovára sa nám univerzálnym jazykom. Jazykom ľudským, zrozumiteľným ďaleko za obzorom Panónskej nížiny.“ Takto o najnovšej zbierke básní Viery Benkovej píše recenzent Ladislav Čáni. Knihu vydalo Slovenské vydavateľské centrum (SVC) z Báčskeho Petrovca ako svoju prvú knihu z vydavateľského plánu na rok 2013 a ilustrovaná je obrazmi výtvarníčky z Belehradu Vesny Opavskej.
 
foto
 
Viera Benková (Foto Jaroslav Grňa)
 

O rôznych premenách, existencii možnej iba vo forme neustálej metamorfózy, neskrotnom čase, chabých týždňoch, virtuálnych letoch, čajových rituáloch, pri ktorých je cesta dôležitejšia ako cieľ, ale aj soli zeme - láske píše a zdôveruje sa poetka v najnovšej zbierke zhrnutej do štyroch cyklov: Metamorfózy, Čajové meditácia, Exlibris morušových listov a Herbár zeme.
 
foto
 
Viac o poetke a jej veršoch z recenzie Ladislava Čániho, ktorú si možno prečítať TU:
 
 
Z najnovšej zbierky Exlibris morušových listov Viery Benkovej
 
Panónsky čaj
 
V izbách uschováva ružové morušové priadky,
ktoré stále tkajú jemné batikové košieľky
sťa dlhoveké a k zemi prihnuté matere;
tie z lásky k rodu do truhlice pamäte,
spod ťarchy rokov závetné dary ukladajú...
 
Pod hustým tieňom morušového stromu
je ako v tieni zemitého panónskeho domu;
k jeho žhavej vláčnej povahe prislúchajú
zelené hlasy úvratí, zvlnenosť polí a záhonov,
aj praskavé júlové ohne a zrubové studne...
 
V žhavom dni letnej Anny,
guľatá tekvica oranžovej farby,
na znitovanej pomliaždenej tvári,
z prícestnej rokliny márne lúšti
hromové odkazy Iliášovej smršti...
 
Panónsky čaj je vôňou dedov napustený...
 
Pije sa rozmarne a veľmi dochvíľne,
korenisto je zemitý a žhavo chladivý...
 
Strom lásky...
                               nov.-dec.2011
Keď po láske túžobne prahneme
ona sa prihodí, ale i rýchle vymizne...
To, čo nám po nej zostáva,
je strom života a jeho koruna...
 
K nemu sa roztvoreným srdcom
a kľúčom lásky otvárajme;
veď majster pustoty
jeho kvety rýchlo odvanie...
 
Po ňom zostáva iba
nahá koruna stromového ticha...
 
Niekedy namiesto soli
do polievky lásky
prisýpame slané, pálivé slzy...
 
Soľ života
...a o mne
 
Dostalo sa mi životného údelu
poznať pravú ozajstnú lásku...
 
Zrodená v galaktickom tkanive,
ako dar neba predchnutá
aurou svetla,
láska je rozhodnutá
cele si ma prevziať!
 
Pokúšam sa Tebou
spoznať bytie svetla...
 
Katarína Pucovská

Komentárov  

0 #2 Guest 2013-07-21 19:27
Môže byť aj spolu, ak sme spolu.
Ako chcete, ex libristi

Anča
Citovať | Nahlásiť administrátorovi
0 #1 ex librisPetrovec 2013-07-21 19:25
Ej, ex libris sa píše oddelene, alebo možno aj spolu...
pozdrav krásni
Citovať | Nahlásiť administrátorovi

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

Letmo

Ján Myjavec (1909 – 1985)

Pôjdeme

Nad riekou širokou
brezy sa klonia
v hladinu neskalenú.
A ktosi v diaľke
piesňou divokou
objíma žírne polia.
...
Vzduchom už vibrujú
záchvevy leta,
v rozpuku krás
ktosi nás volá.
Pôjdeme, priateľu,
veď je už čas.

 

Posledné komentáre

Posledné články