- Podrobnosti
-
Uverejnené 20. 07. 2013
Pestré, svieže, farebné - Exlibris Viery Benkovej
„Básnická zbierka Exlibris morušových listov nám ponúka poéziu hodnú prvej dámy poézie vojvodinských Slovákov. Poéziu, ktorá nesie autentickú pečať a kolorit kultúry z ktorej sa rodí, ale zároveň prekračuje rámec malej komunity dolnozemských Slovákov a prihovára sa nám univerzálnym jazykom. Jazykom ľudským, zrozumiteľným ďaleko za obzorom Panónskej nížiny.“ Takto o najnovšej zbierke básní Viery Benkovej píše recenzent Ladislav Čáni. Knihu vydalo Slovenské vydavateľské centrum (SVC) z Báčskeho Petrovca ako svoju prvú knihu z vydavateľského plánu na rok 2013 a ilustrovaná je obrazmi výtvarníčky z Belehradu Vesny Opavskej.
Viera Benková (Foto Jaroslav Grňa)
O rôznych premenách, existencii
možnej iba vo forme neustálej metamorfózy, neskrotnom čase, chabých
týždňoch, virtuálnych letoch, čajových rituáloch, pri ktorých je cesta
dôležitejšia ako cieľ, ale aj soli zeme - láske píše a zdôveruje sa
poetka v najnovšej zbierke zhrnutej do štyroch cyklov: Metamorfózy, Čajové meditácia, Exlibris morušových listov a Herbár zeme.
Viac o poetke a jej veršoch z recenzie Ladislava Čániho, ktorú si možno prečítať TU:
Z najnovšej zbierky Exlibris morušových listov Viery Benkovej
Panónsky čaj
V izbách uschováva ružové morušové priadky,
ktoré stále tkajú jemné batikové košieľky
sťa dlhoveké a k zemi prihnuté matere;
tie z lásky k rodu do truhlice pamäte,
spod ťarchy rokov závetné dary ukladajú...
Pod hustým tieňom morušového stromu
je ako v tieni zemitého panónskeho domu;
k jeho žhavej vláčnej povahe prislúchajú
zelené hlasy úvratí, zvlnenosť polí a záhonov,
aj praskavé júlové ohne a zrubové studne...
V žhavom dni letnej Anny,
guľatá tekvica oranžovej farby,
na znitovanej pomliaždenej tvári,
z prícestnej rokliny márne lúšti
hromové odkazy Iliášovej smršti...
Panónsky čaj je vôňou dedov napustený...
Pije sa rozmarne a veľmi dochvíľne,
korenisto je zemitý a žhavo chladivý...
Strom lásky...
nov.-dec.2011
Keď po láske túžobne prahneme
ona sa prihodí, ale i rýchle vymizne...
To, čo nám po nej zostáva,
je strom života a jeho koruna...
K nemu sa roztvoreným srdcom
a kľúčom lásky otvárajme;
veď majster pustoty
jeho kvety rýchlo odvanie...
Po ňom zostáva iba
nahá koruna stromového ticha...
Niekedy namiesto soli
do polievky lásky
prisýpame slané, pálivé slzy...
Soľ života
...a o mne
Dostalo sa mi životného údelu
poznať pravú ozajstnú lásku...
Zrodená v galaktickom tkanive,
ako dar neba predchnutá
aurou svetla,
láska je rozhodnutá
cele si ma prevziať!
Pokúšam sa Tebou
spoznať bytie svetla...
Katarína Pucovská