Metropolita Stefan Stratimirović

Metropolita Stefan Stratimirović
 
V muzeálnom komplexe v Kulpíne dnes prebiehal slávnostný program pri príležitosti 200 - ročnice pravoslávneho chrámu Vaznesenja Gospodnjeg, v rámci ktorého sa dnešným dňom začali aj Dni meteropolitu Stefana Stratimirović. Tomuto najvyššiemu cirkevnému hodnostárovi Srbskej pravoslávnej cirkvi, narodenému v roku 1757 v Kulpíne, ktorý si Slovákov veľmi vážil, bola dnes odhalená i busta v kulpínskom parku v Aleji velikánov. Pod organizáciu podujatia sa podpisuje Srbská pravoslávna cirkev a Klub Kulpínčanov.
 
foto
 
Bustu odhalili potomkovia Stefana Stratimirovića: Vlado, Ivan, Stefan a Đorđe a kulpínsky pravoslávny kňaz Rade Despotović
 

Po úvodných slovách Tatiany Mitićovej, ktorá uvítala hostí a prečítala pozdravné listy od kráľovskej rodiny Karađorđevićovej a z veľvyslanectva Slovenskej republiky, odznel príhovor organizátorov.
 
foto
 
V mene Srbskej pravoslávnej cirkvi a cirkevnej obce Kulpín sa prihovoril pravoslávny kulpínsky farár Rade Despotović, ktorý prítomných pozval aj na ďalšie udalosti v rámci osláv dvojstého výročia pravoslávneho chrámu a Dní Stefana Stratimirovića. Spresnil, že v utorok o 18.00 v kaštieli otvoria výstavu Kultúra cyriliky autora Ivana Stratimirovića, v sobotu o 18.00 v pravoslávnom chráme bude zádušná omša rodine Stratimirovićovcov a v nedeľu 22. septembra o 9.00 svätá Liturgia.
 
foto
 
Predseda Klubu Kulpínčanov Pavel Zima hovoril o významných osobnostiach z kulpínskych dejín, medzi ktorými popredné miesto patrí členom rodiny Stratimirovićovej, ktorá Kulpín zakladala. Busta generála Đorđa Stratimirovića už niekoľko rokov zdobí kulpínsky park a keďže sa v Kulpíne narodili až dvaja najvyšší pravoslávni cirkevní hodnostári, po odhalení busty metropolitu Stratimirovića o asi mesiac bude odhalená aj busta patriarchu Georgia Brankovića. Povedal okrem iného Pavel Zima.
 
foto
 
O osobnosti a diele metropolitu Stratimirovića, narodeného v Kulpíne v roku 1757 hovoril pravoslávny kňaz Đorđe Dimić zo Subotice.
 
foto
 
V pokračovaní nasledovala projekcia 20 minútového dokumentárneho filmu o metropolitovi Stratimirovićovi, ktorý vyrobila Rádio televízia Vojvodiny v roku 2004.
 
foto
 
foto
 
V hudobnom programe vystúpil chór Mojsija Petrovića z Belehradu
 
foto
 
Bustu Stefana Stratimirovića urobil sochár Đorđe Lazić Ćapša
 
foto
 
O buste a jej autorovi hovoril akademický maliar Pavel Čáni
 
Na podujatí sa zúčastnili početní cirkevní hodnostári Srbskej pravoslávnej cirkvi ako aj veľký počet hostí, ktorí si prišli uctiť dielo velikána, ktorý najdlhšie v dejinách Srbskej pravoslávnej cirkvi stál v jej čele - až 45 rokov (1790-1836), a do tejto funkcie bol vymenovaný keď mal iba 33 rokov, čím sa do dejín zapísal aj ako najmladší metropolita.
 
Metropolita Stefan Stratimirović mal zo Slovákmi dobrú spoluprácu. Počas takmer celého obdobia kým stál v čele cirkvi, prví štyria riaditelia gymnázia v Karlovciach boli Slováci. On ich vymenoval, s nimi dobre spolupracoval a tretiemu v poradí (Georgije Karlo Rumy, riaditeľ v rokoch 1817 – 1821) bol dokonca aj kmotor.
 
foto
 
Na oslavách sa zúčastnil aj vnuk Đoku Dunđerského Nikola Tanurdžić s manželkou. Po odchode rodiny Stratimirovićovcov z Kulpína, panstvo kratšie obdobie patrilo maďarskej rodine Szemze, od ktorej si ho roku 1889 kúpili Dunđerskovci. Po vojne Dunđerskovcom bol majetok vyvlastnený, avšak potomkovia majú nárok na jeho vrátenie..
 
foto
 
Manželia Tanurdžićovci v rozhovore s autorkou článku
 
Stefan Stratimirović (1757 v Kulpíne – 1834) Metropolita Srbskej pravoslávnej cirkvi, potomok hercegovskej rodiny, ktorá založila terajší Kulpín. Základoškolské vzdelanie získal v Kulpíne a v školení pokračoval na gymnáziu v Segedíne a Váci. Filozofiu a právo študoval v Budíme a Viedni a ukončil aj bohosloveckú fakultu. Za metropolitu bol zvolený na Temešvárskom sneme v roku 1790. Vďaka svojmu širokému vzdelaniu a schopnostiam stal sa najmladším najvyšším hodnostárom Srbskej pravoslávnej cirkvi. Uvedomoval si význam vzdelania a preto sa angažoval na založení gymnázia v Karlovciach, Karloveckého bohoslovia a gymnázia v Novom Sade. Zaoberal sa i vedecko - literárnou prácou a aktívne pomáhal povstanie srbského ľudu proti Turkom.
 
Treba povedať i to, že bol proslovenský orientovaný a bol veľkým priateľom Slovákov. Pričinil sa aby na zámku Stratimirovićovcov v Kulpíne vyučovali slovenskí učitelia. Tak učiteľmi zemepánových detí boli Michal Godra a básnik Janko Kráľ. Okrem toho, niektorí učitelia Slováci pôsobili na gymnáziách v Karlovciach a v Novom Sade - ich tiež pozval metropolita Stratimirović.
 
Prvým riaditeľom Karloveckého gymnázia (1791 – 1798) bol Ján Gros z Pezinku pri Bratislave. Metropolita Stefan Stratimirović, ktorý Grosa pekne prijal, získal v ňom výborného profesora, pedagóga, ale i spolupracovníka vo vypracovaní zásad, podľa ktorých sa výučba na gymnáziu mala konať.
 
Tretím riaditeľom Karloveckého gymnázia (1817 – 1821) bol Georgije Karlo Rumy. Mitropolit Stratimirović si ho veľmi vážil a ochraňoval, ba čo viac bol krstným otcom jeho synom a dcére.
 
Práca prvých štyroch riaditeľov Karloveckého gymnázia zo Slovenska, ktorí v ňom pôsobili vyše 30 rokov, zanechala hlboké stopy nie iba v kladných tradíciách tejto chýrečnej školskej ustanovizne, ale i vo vývoji srbského školstva vcelku.
 
O prvých štyroch riaditeľoch Karloveckého gymnázia viac z textu Samuela Boldockého:
http://www.kulpin.net/metropolita-stratimirovic.html
 
Katarína Pucovská
Foto Martin Pucovský