200 rokov kulpínskeho pravoslávneho kostola

200 rokov kulpínskeho pravoslávneho kostola
 
Pri príležitosti 200-ročnice kulpínskeho pravoslávneho chrámu Vaznesenja Gospodnjeg v Kulpíne od minulej nedele a záverečne s dnešným dňom prebieha podujatie Dni metropolitu Stefana Stratimirovića. Záštitu nad podujatím prevzal episkop báčsky Irinej a značnú časť organizácie osláv odniesol na svojich pleciach kulpínsky pravoslávny kňaz Rade Despotović. Dnešnú svätú Liturgiu v kulpínskom pravoslávnom v chráme slúžil vladyka Porfirije a okrem početných domácich cirkevníkov a hostí, na slávnostných službách Božích sa zúčastnil aj minister vo vláde Srbska Velimir Ilić.
 
foto
 
foto
 
Do Kulpína boli pozvaní aj najvyšší cirkevní hodnostári pravoslávnej a slovenskej evanjelickej cirkvi. Na oslavu však nepricestovali, keďže patriarcha Srbskej pravoslávnej cirkvi Irinej dnes slúžil svätú Liturgiu v Sriemskej Mitrovici, kde prebiehala ústredná slávnosť: 17 storočí od Milánskeho ediktu. Z rovnakých dôvodov, teda pre účasť na slávnosti v Sriemskej Mitrovici, do Kulpína neprišiel ani biskup Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Srbsku Samuel Vrbovský, ktorý bol členom Organizačného výboru osláv Milánskeho ediktu.
 
foto
 
foto
 
Pravoslávny chrám v Kulpíne bol vybudovaný roku 1813 a je zasvätený Nanebovstúpeniu Pána Ježiša Krista. Sviatok Vstúpenie je u pravoslávnych veriacich známy aj ako Spasovdan. Keďže je kostol zasvätený Vstúpeniu, v Kulpíne sa dedinská pravoslávna „slava“ oslavuje na Spasovdan.
 
foto
 
Kostol bol vybudovaný prostriedkami rodiny Stratimirovićovej, ktorá založila súčasný Kulpín v roku 1745 a ktorá kulpínske panstvo dostala od Márie Terézie za zásluhy v boji proti Turkom. Z tejto rodiny pochádza aj viacero významných osobností, z ktorých sú najvýznamnejšie: podplukovník Đorđe Stratimirović, ktorý bol určité obdobie viceprezidentom takzvanej Srbskej Vojvodiny ako aj metropolita Stefan Stratimirović, ktorý stal v čele srbskej pravoslávnej cirkvi najdlhšie v celých jej dejinách - až 45 rokov.
 
foto
 
Rodina Stratimirovićová pochádza z Hercegoviny a okrem majetku, od viedenského paláca získala aj uhorský šľachtický titul. S titulom išiel aj erb a ten si dávali aj na náhrobné kamene. Vokol kostola je niekoľko hrobov, kde sú pochovaní členovia rodiny Stratimirovićovej a na epitafoch sú vyklesané šľachtické erby a vedľa mien najčastejšie píše aj „Kulpínsky“.
 
Štyria potomkovia tejto rodiny: Vlado, Ivan, Stefan a Đorđe Stratimirovićovci sa zúčastnili na podujatí v Kulpíne. S nimi sa údajne viedli i rozhovory o pozmenení kostola v pravoslávny kláštor.
 
Katarína Pucovská