O špaldovom chlebe TREBA vedieť

O špaldovom chlebe TREBA vedieť
 
Včera 16. októbra sme si pripomenuli Medzinárodný deň chleba. Chlieb je zaiste jednou z najstarších potravín, ktorú si vedeli pripraviť ešte v prvotnopospolnej spoločnosti. V Srbsku je tradícia jeho konzumu zvlášť zachovaná a omnoho viac sa aj používa než v ostatných európskych krajinách. Podľa štatistických údajov ročne u nás jeden obyvateľ spotrebuje až 107 kilogramov chleba. Slováci podľa štatistík konzumujú chlieb a pečivo tiež vo veľkom, čo je však podstatne menej než v Srbsku. Každý za rok zje 38,7 kilogramu chleba. Ak však obľubujeme chlieb, nejedzme biely a ak máme možnosť si zadovážiť, skúsme špaldový.
 
foto
 
V minulosti sa „masťový“ chlieb robil z domáceho čierneho chleba
 
Recepty na prípravu špaldového chleba možno nájsť TU:
http://varecha.pravda.sk/recepty/spaldovy-chlieb/41084-recept.html
http://laskanatanieri.blogspot.com/2012/09/spaldovy-chlieb.html
http://vysokoskolak-v-kuchyni.blogspot.com/2013/02/spaldovy-celozrnny-chlebik.html
 
Podľa štatistiky v Srbsku teda spotrebúvame nadmerné množstvá chleba. To, nad čím sa však ešte viac treba ustarostiť, je údaj, podľa ktorého až 70 percent občanov si najradšej zvolí biely peceň. Z druhej strany predsa trochu posmeľuje ďalší údaj, že sa každoročne zvyšuje počet konzumentov integrálnych druhov ako aj domáceho chleba. V západných krajinách a tiež aj na Slovensku je už v ponuke takzvaný špaldový chlieb. O ňom v Srbsku málo vieme aj keď si plným právom zasluhuje, aby sa o ňom hovorilo.
 
Tuná možno nájsť aj recepty na prípravu rôznych druhov špaldového pečiva: http://dobruchut.azet.sk/recept/4497/spaldovy-chlieb
 
Špalda, latinsky Triticum spelta, v srbskej literatúre ju uvádzajú pod názvami dinkl (v nemčine dinkel) alebo aj krupnik, Slovinci ju menujú pira.
 
Ide o jeden z najstarších známych druhov pšenice, ktorý sa spomína ešte v Starej zmluve. Čoraz častejšie ju – podmienečne povedané – „objavuje“ aj najnovšia odborná literatúra a na základe najnovších vedeckých poznatkov, špalda by mala byť obilninou budúcnosti. Je totiž pre človeka najprospešnejšia a najzdravšia. V porovnaní s inými obilninami omnoho viac je prospešná ľudskému zdraviu, okrem iného aj vďaka vysokému obsahu a širokému spektru živín.
 
V posledných rokoch čím ďalej, tým viac stúpa povedomie o tomto prastarom predchodcovi pšenice. Neuveriteľne výživná obilnina s orieškovou príchuťou je perfektnou náhradou za pšenicu. Výrobky zo špaldy sú podľa mnohých ešte chutnejšie, ako tie zo pšenice, či iných obilnín. Je to staroveká obilnina, zmienky o ktorej sa objavujú v čase 7 tisíc rokov pred novým letopočtom.
 
Zo špaldovej múky môžeme pripravovať všetky pokrmy, ktoré pripravujeme z múky pšeničnej. Môžeme z nej piecť koláče, či zákusky, pripravovať domáce cestoviny, palacinky, či knedle, piecť chlieb.
 
foto
 
V Medzinárodný deň chleba a potravín Spolok kysáčskych žien na Limánskom trhu v Novom Sade usporiadal verejnú prezentáciu prípravy pampúchov a „keksov na železe“
 
Vyšľachtením vysokoúrodných pšeničných odrôd, špalda takmer vymyzla a udržiavaná bola iba v bankách génov po celom svete. Znova bola objavená v sedemdesiatych rokoch minulého storočia budením ekologického povedomia obyvateľstva a nevyhnutnosti spotreby zdravotne bezpečných potravín. Najďalej na tom poli dospeli Švajčiari, Nemci a Rakúšania.
 
Zo špaldového zrna možno získať integrálnu alebo bielu múku. Chlieb z integrálnej má veľmi peknú hnedú farbu, kým chlieb z bielej špaldovej múky sa podobá obyčajnému chlebu. Chlieb z integrálnej múky si zachováva čerstvosť aj celý týždeň a technológia jeho prípravy je identická ako tá z obyčajnej múky.
 
Treba povedať tiež i to, že niektoré osoby alergické na obylninový glutén môžu používať špaldový chlieb, keďže on obsahuje druh gluténu, ktorý zriedkavejšie vyvoláva alergickú reakciu.
 
Katarína Pucovská