Jubilant Mr. Samuel Dubovský 85-ročný

Jubilant Mr. Samuel Dubovský 85-ročný
 
Profesor, redaktor, autor učebníc, literárny pracovník a prekladateľ, magister Samuel Dubovský sa narodil roku 1928 v Petrovci. Pri príležitosti jeho 85. narodenín MOMS Petrovec mu včera usporiadal literárno-hudobný večierok. Prítomných privítala predsedníčka MSS Katarína Melegová – Melichová a stručný príležitostný pohľad na život a dielo Samuela Dubovského prečítal literárny kritik Samuel Boldocký. Úryvky z diel Samuela Dubovského čítali Miluška Anušiaková - Majerová a Mária Lavircová a v hudobných predeloch vystúpili Marína Cerovská, Anna Struhárová a Martin Parkáni.
 
foto
 
K. Melegová – Melichová zdôraznila nedocenený význam S. Dubovského, ktorý zostavovaním učebníc dve a pol desaťročia usmerňoval a formoval naše deti
 
foto
 
Samuel Dubovský (FOTO: hl.rs/samuel-dubovsky-85-rocny)
 
foto
 
foto
 
Mária Lavircová a Miluška Anušiaková - Majerová čítali úryvyk z memoárovej prózy S. Dubovského Na Prokrustovom lôžku a jeho texty zverejnené v Novom živote
 
foto
 
foto
 
Na husliach zahrala Marína Cerovská a spevom večierok ozvláštnili Anna Struhárová a Martin Parkáni
 
foto
 
Poetka Viera Benková ocenila veľký prínos S. Dubovského v upevňovaní stykov a spolupráce s literátmi zo Slovenska
 
foto
 
Dušan Turčan hovoril o profesorovi Dubovskom ako o veľkej autorite a zároveň dobrom pedagógovi
 
foto
 
V otcovom mene, ktorý sa na večierku zo zdravotných dôvodov nemohol zúčastniť, kvety a narodeninový darček prevzala dcéra Milota
 
foto
 
Katarína Pucovská
 
Samuel Boldocký
 
POHĽAD NA ŽIVOT A DIELO SAMUELA DUBOVSKÉHO
(k 85 narodeninám)
 
Profesor, redaktor, autor učebníc literárny pracovník a prekladateľ, magister Samuel Dubovský sa narodil 28. januára roku 1928 v Petrovci, kde skončil základnú školu a gymnázium. Najprv študoval ruský a srbochorvátsky jazyk na Vyššej pedagogickej akadémii v Novom Sade (1947 − 1949), a neskoršie prešiel na štúdiá slovenčiny a češtiny do Belehradu, kde aj obhájil diplomovku. V období Informbyra ho spolu so skupinou slovenských študentov odsúdili a potom, po viacročnom väzení, bol v „pracovnom tábore“ v Bileći, kde bolo dokončené jeho „formovanie na Prokrustovom lôžku“, keď z neho urobili , podľa miery „mravne spôsobilého občana“. V rokoch 1956 − 1965, pôsobil na petrovskom gymnáziu a učiteľskej škole. V tomto období bol aktívnym v kultúrnom živote prostredia a širšie. Účinkoval i v divadelnom živote Petrovca už či ako herec alebo režisér. V roku 1965 prešiel do Nového Sadu, do novozaloženého ústavu pre vydávanie učebníc, kde bol zodpovedným redaktorom slovenských učebníc. Magisterskú prácu pod názvom Dedina v dramatickej tvorbe Vladimíra Hurbana Vladimírova obhájil r. 1979 v Belehrade.
 
Rôznorodé a nanajvýš úspešné pôsobenie Samuela Dubovského v našej kultúre môžeme sledovať najmä v troch oblastiach: pedagogickej, literárnej, prekladateľskej a učebnicovej tvorbe. Už ako profesor (snáď ponaučený výrazne názorovou „informbyrovskou didaktikou“ a “ručnou, či obuškovou metodikou“) S. Dubovský upútal pozornosť žiakov nie iba svojou zhovievavou žartovnou povahou i empatiou, ale občas i nekonvenčnými metódami snažiac sa pri tom, nerobiť zo slovenčiny, najmä vo výučbe gramatiky a pravopisu, postrach. Vo svojich interpretáciách textov na hodinách sa prísne nepridržiaval iba často predidaktizovaných a prepolitizovaných čítankových textov, ale ich obohacoval vlastným výberom umelecky nosných úryvkov s presvedčením, že sú nanútená didaktickosť a tendenčnosť nezlučiteľné s opravdivým umeleckým odkazom. V týchto súvislostiach si tiež naplno uvedomoval skutočnosť, že i podrobný literárny rozbor, či interpretácia literárneho diela rušivo vplývajú na umelecký zážitok a snažil sa ich v školskej praxi redukovať na nutné minimum...
 
O takúto zásadu sa opieral i ako redaktor a autor učebníc, čo vyslovene i zdôrazňuje v Bulletine Pokrajinského ústavu pre vydávanie učebníc (12. 1970), poukazujúc na skutočnosť, že sa : „...usiloval vybrať také texty, ktoré by neboli ani didaktické, ani moralizujúce /.../ ale, aby hovorili obrazným jazykom, aby nevtieravým spôsobom odhaľovali krásy života, aby i každodennú vec priblížili k ozajstnej poetickosti, aby podnecovali obrazotvornosť žiakov a ich intelektuálnu zvedavosť...“
 
Do takéhoto kontextu treba snáď zaradiť i postoje S. Dubovského k otázkam učebnicovej tvorby vcelku, zverejnené v Novom živote a Bulletine Ústavu pre vydávanie učebníc, akým je napríklad článok Čítanka a tvorivé vnímanie umeleckého diela (Bulletin, 1970) alebo článok Detská poézia v našich čítankách (NŽ, 1983).
 
Najväčšiu časť svojho pracovného veku S. Dubovský strávil v Ústave pre vydávanie učebníc V Novom Sade, takmer celé štvrťstoročie. Ako redaktor a autor, v tom období, podpísal rad čítaniek, gramatík, kníh školského čítania a prekladových učebníc a vypracoval aj koncepciu čítaniek a učebníc slovenského jazyka a kultúry vyjadrovania pre základnú školu, podľa ktorej sú napísané priam dodnes platné učebnice zo slovenského jazyka.
 
S.Dubovský je i autorom radu učebníc. Pre 5. ročník základnej školy zostavil tri čítanky: Ako sa rastie (1972), Kúzlo slov (1985) a Na krídlach snov (1991), potom čítanky s literárnokritickými pojmami pre 3. ročník stredných škôl (1989 a 1995) a, ešte ako profesor gymnázia, zostavil i školské čítanie zo slovenského jazyka pre 5. a 6. ročník základnej školy. Ako stredoškolský profesor tiež urobil a preložil Výber zo súčasnej juhoslovanskej prózy (1950), preložil knihu pod názvom Rozprávky (1960) a knihu King-Čing Ling (1962) od V. Nazora, Preložil tiež učebnicu z biológie (1993) a dejepisu (1995) pre 7. ročník základnej školy.
 
Východiská a korene i jeho profesorského pôsobenia i jeho redakčnej a autorskej činnosti treba však hľadať v jeho záľube v literatúre, o ktorú prejavoval záujem už ako stredoškolák i aktívne – na zasadnutiach Sládkoviča. Mimochodom povedané, v Sládkoviči bol aktívny i neskôr ako poradný profesor, (Dodnes mi z tých čias v pamäti utkvela jeho polemika z jedným žiakom o zmysle, či nezmysle verša v podobe rétorickej otázky: či môže vesmír stáť na zrnku piesku?). Tento jeho záujem potom prirodzene rezultoval v rade recenzií, literárnokritických a literárnovedných textov na stránkach Nového života, Zborníka SVS a i kalendára. Písal napríklad o poviedkach Pavla Čániho, o poviedkovej tvorbe juhoslovanských Slovákov a zaujímavé sú i jeho texty o stretnutiach s literárnym kritikom a esejistom Alexandrom Matúškom a jeden z nich bol v r. 1996, pod názvom Či si ty, starý? publikovaný v bratislavskom Literárnom týždenníku (IX,18.IV.č.17, s. 9). V tomto kontexte nemožno nespomenúť, že S. Dubovský bol i hlavným a zodpovedným redaktorom Našich pionierov (v rokoch 1949−1951).
 
S. Dubovský napísal i knihu memoárovej prózy Na Prokrustovom lôžku (Kultúra, Báčsky Petrovec 2005) ktorá predtým bola zverejnená na stránkach Nového života, na pokračovanie a úryvky z nej publikoval i na Slovensku v Literárnom týždenníku (30. 07.2003, XV). Ide tu o spomienky, ktoré sú otrasným svedectvom totalistického týrania a ponižovanie človeka, literárnym svedectvom toho „nevýslovného, čo skúsení a natrápení ľudia chránia v sebe ako skryté dobro a čo sa im iba chvíľkovo, nevedome prejavuje v pohľade pohybe a reči.“ (I. Andrić)
 
Záverom tohto stručného príležitostného pohľadu na život a dielo Samuela Dubovského môžeme teda konštatovať, že jeho tvorivá činnosť znamená úctyhodný prínos našej kultúre vcelku a dovoľujem si, i vašim menom, zapriať mu k životnému jubileu veľa zdravia a všetko dobré.

Komentárov  

+1 #1 Guest 2013-10-18 20:52
Samko,
Kým srdce spieva "Sto ljat, sto ljat nech
žije nám...", podávam Ti pravú ruku, v
ľavej dvíham kalíštek a blahoželám, aj
volám "Mnogaja leta...". Iní keď chcú nech hovoria o práci, úspechoch (bolo ich
dosť), atď. Ja Ti úprimne prajem dobré zdravie,
Jano
Citovať | Nahlásiť administrátorovi

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

Letmo

Ján Myjavec (1909 – 1985)

Pôjdeme

Nad riekou širokou
brezy sa klonia
v hladinu neskalenú.
A ktosi v diaľke
piesňou divokou
objíma žírne polia.
...
Vzduchom už vibrujú
záchvevy leta,
v rozpuku krás
ktosi nás volá.
Pôjdeme, priateľu,
veď je už čas.

 

Posledné komentáre

Posledné články