- Podrobnosti
-
Uverejnené 21. 10. 2013
Výstava Jána Chlpku v Petrovci
„Hložiansky maliar Ján Chlpka patrí medzi najlepších a najoriginálnejších súčasných slovenských vojvodinských insitných maliarov.“ Napísal v katalógu k výstave, ktorú včera popoludní otvorili v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci, kurátor výstavy, výtvarný kritik Vladimír Valentík. Prítomných privítala Miroslava Blažićová a o tvorbe Jána Chlpku najprv hovoril riaditeľ Slovenského vojvodinského múzea, akademický maliar Pavel Čáni. Hudobno-petické minúty patrili hložianskym hudobníkom a recitátorkám a výstavu otvoril predseda hložianskeho miestneho spoločenstva a poslanec v pokrajinskom parlamente Ján Bohuš.
Pavel Čáni, Ján Chlpka, Ján Bohuš a Vladimír Valentík
Po
dvadsiatich rokoch Ján Chlpka sa znovu predstavuje petrovskému publiku.
Ide o výstavu retrospektívneho charakteru, v ktorej sú znázornené
jednotlivé vývojové fázy tohto nášho už etablovaného umelca.
Podľa slov Pavla Čániho jednotlivé vývojové celky svedčia o autorovom
umeleckom dospievaní a potvrdzujú, že sa dopracoval k vlastnému štýlu.
„Poetikou sa ponára do filozofických tém a do ontologických sfér.“
Povedal o Chlpkovej tvorbe Pavel Čáni, ktorý parafrazujúc Nitzeho dodal,
že sa z Chlpkových obrazov dá vycítiť „zver v človeku“ alebo opačne.
Podľa názoru Pavla Čániho obrazy Jána Chlpku sú určitou obmenou rurálneho pop-artu, insity a infantilnosti.
„Výtvarný svet Jána Chlpku je umiestnený do našej dediny, jeho výtvarným
svetom dominujú figúry najmä zvierat a tiež ľudí. Jeho svojrázny, ale v
podstate insitný výtvarný prejav charakterizuje redukcia a štylizácia
znázornených tvarov a sympatická, neodpudzujúca grotesknosť.“ Zhodnotil
Vladimír Valentík a poznamenal, že aj Ján Chlpka, podobne ako Martin
Jonáš, je schopný do svojich prác zakomponovať aj štipku čistého
dobroprajného humoru a irónie.
Ján Chlpka sa narodil 11. 12. 1965 v Hložanoch. V rodisku zakončil
základnú a v Báčskom Petrovci a Futogu Strednú poľnohospodársku školu.
Vyštudoval veterínu v Sarajeve. Pracuje ako zverolekár v Petrovci a žije
v Hložanoch. Samostatné výstavy usporiadal v Petrovci, Hložanoch,
Kovačici, Novom Sade a Kulpíne ako aj na Slovensku v Trenčíne,
Trenčianskych Tepliciach a Bratislave.
Inšpirovaný týmto obrazom Jána Chlpku slovenský spisovateľ k obrazu napísal takúto krátku esej:
November
„Dej
krávě do držky, ona ti dá do dížky.“ Tak hovorievali skúsené české
malochovateľky rohatého dobytka o procese, ktorému sa dnes hovorí výroba
mlieka. Ani slovenským nebola táto stará pravda neznáma. Dnešnej
mládeži je to už jedno. Do držky môže dať mládež komukoľvek, môže
dokonca aj nedať, a mlieka jej vždy nadojí nejaká i celkom cudzia krava
od susedov menom, čojaviem, Billa, Hypernova... alebo hoviadko Tesco. Ba
dokonca aj bujak Lidl! To mlieko bude, pravda, podľa toho aj vyzerať a
chutiť, ani masla z neho v drevenej múteľnici nenamútiš, ale obíde sa to
všetko bez úmorného chystania pichľavého sena, bez nôh zalajnených od
kydania hnoja, bez namáhavého ťahania za cecky. Mládeži zostane viac
času venovať sa svojim domácim maznáčikom – morčiatkam, angorským
mačičkám, gaučovým mopslíkom, škrečkom, lasičkám, potkanom..., prípadne
prechádzkam po meste s dogami veľkými ako stredné teľa, čo na posedenie
zožerú viac než chudobná africká rodina za týždeň. Taký už je sveta beh a
cval a jeden známy český básnik si o tomto všetkom myslí v rýmoch, že
„svět se řítí do ďáblovy...“ nechcite radšej vedieť čoho. Lenže ten
básnik, keď toto písal, bol starý chren, a nikdy v živote sa mu
nepošťastilo byť krásnym dievčaťom, za ktorým sa všetci na ulici
obzerajú, bársaj ono so sebou vláči na remeni akúsi celkom neužitočnú
chlpatú potvoru. Takže tak.
Gaco Novomesský
ten, ktorý ešte kosil, sušil, kydal, ba aj za cecky ťahal, hoci dnes už nie
Katarína Pucovská
Foto Martin Pucovský