Poslali ma naši k vašim... lebo

Poslali ma naši k vašim... lebo
 
Záleží nám na nás
 
Dobre je to, že nie sme ľahostajní. Prví, ktorí by mali bojovať proti ľahostajnosti medzi nami, sú naši lídri. Oni sú tí, ktorým by malo záležať na tom, či sa zaujímame o ich prácu a výsledky, ktoré dosahujú. Žiaľ, opak je pravdou. Keď si niekto, nebodaj, žiada dôkladnejšiu správu o ich aktivitách, alebo, dajsamisvete, vysvetlivku o strovených peniazoch, keď niekto, božechráň, čo len trošku zapochybuje o ich bezchybnosti a žiada si vysvetlenie, býva obvinený, vysmiaty, biľagovaní, zavrhnutý... Označení je za „kritizéra“ a je nežiaduci. Naši politici sa totiž najčastejšie, po pohodlnom usadení do kresla, správajú akoby náš majetok bol ich majetkom a ich hlavným cieľom je, aby sme sa im nemiešali do roboty ale sa hrali na vlastnom piesočku.
 
foto
 
Dobre je to, že nie sme ľahostajní. Ani nesmieme byť. Nechceme a nemôžeme jednoducho mávnuť rukou, pokrčiť plecom a nechať nech sa stane, čo sa stane. Tú úpornosť, až zaťatosť sme hádam zdedili od našich predkov, ktorí tvrdo a zanovito zápasili o svoj a náš krajší zajtrajšok. Preto sme zostali „zelenou vetvou“ a zotrvávame a odolávame všakovakým okolnostiam a pokušeniam takmer tri storočia. Dáva to nádej, že na týchto dolnozemských končinách „zaborení po kolená v tomto čiernom blate a pod týmto nie vždy vďačným nebom“ sa ešte dlho budeme „zelenať“.
 
Dobre je to, že nie sme ľahostajní. A zrejme, nie sme. Vlani na tejto stránke snáď najväčší záujem vzbudil článok „Mohli sme mať Múzeum vojvodinských Slovákov...“ http://www.kulpin.net/aktuality/mohli-sme-mat-muzeum-vojvodinskych-slovakov.html , kde sme mali takmer 80 komentárov. Zrejme nám nie je jedno, že to múzeum nateraz asi mať nebudeme. Pravdou však je aj to, že mnohé komentáre neboli miestne, neboli opodstatnené, neboli kultúrne... Boli v nich aj urážky aj nadávky, tiež aj zverejnené mená jednotlivcov, ktorí získali peniaze z NRSNM... Nebolo by snáď ani tak zle, konečne niekde verejne vyvesiť, komu a za čo sa dávajú peniaze, ktoré štát vyčleňuje pre všetkých nás tunajších Slovákov, keby uvedené mená neboli dané do kontextu s nepoctivo zarobenými peniazmi. A väčšina menovaných si pravdepodobne celkom poctivo a veľmi svedomite tie peniaze aj zarobila.
 
Dobre je to, že nie sme ľahostajní. Ale, slušnosť si treba zachovávať. Pár viet z komentárov pod uvedeným článkom:
- Písať takto otvorene a slušne, ale ak načim aj ostrejšie, aj s uvedením mien - toto v článku chýba - pokračujte aj ďalej. Všetci sa musíme naučiť zodpovednosti.
- Pozdravujem Slovákov v Srbsku. Ako viete, intenzívne sledujem dianie okolo Slovákov v zahraničí. Sledujem aj Srbsko a dostávam všelijaké informácie o tom, ako si niekto žije na úkor ostatných. (Igor Hraško, poslanec v slovenskom parlamente)
- Kritizujme, píšme o tom čo nás bolí, ale v rámcoch slušnosti. Aj sa tak chovajme jeden k druhému. Môžeme mať, aj máme, aj opačné názory, ale sme všetci Slováci. Tak potom takto aj vzájomne obcujme, a obracajme sa jeden k druhému - aj k (pani) Anne Makanovej, aj k (pánovi) Paul-ovi, atď.
 
Teda, hovorme o tom čo nás bolí, ale robme to slušne a s podpisom.
 
S podpisom Katarína Pucovská

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články