Vetry lámu vetrolamy

Vetry lámu vetrolamy
 
Tak ako sa predošlé tri dni hovorilo len o zaviatych cestách, rovnako tak dnes všetci lamentujú nad vyrúbanou zeleňou a to takmer v celej Vojvodine. Po slovensky „vetrolam“. Po srbsky „poljozaštitni pojas“. Aj pri slovenskom a aj pri srbskom názve ide vskutku o označenie líniovej vegetácie, čiže stromoradia, ktoré chráni pred nárazmi vetra, eróziou pôdy a jej vysúšaním a extrémnymi teplotami. „V priestorovom pláne Srbska je určené žiaduce zastúpenie zelene do 12 percent a my jej miestami máme iba 1 percento. Jestvujú aj územia, ktoré majú menej než 1 percento plôch pod zeleňou a taký je konkrétne Juhobáčsky obvod, kam patrí aj Báčskopetrovská obec. Hovorí Dr. Pavel Benka. Málo zelene je aj v Banáte, kde fúkajú silné vetry, ktoré z 10 cm snehovej prikrývky dokázali urobiť viacmetrové záveje.
 
foto
 
Takto bolo cez víkend v Kovačici a Padine
 
foto
 
Ďalšia fotografia z Vojvodiny, zo dňa 3.2.2014, ktorá krúžila Facebookom
 
Stromy zastavujú vietor, zmenšujú jeho rýchlosť a znemožňujú odnášanie úrodnej pôdy. Vojvodinský priemer neprevyšuje 6 percent zelene, čo je ale nerovnomerne rozvrhnuté: najviac je na Fružskej hore a pozdĺž Dunaju, na Suboticko-horgošskej piesočine a na Deliblatskej piesočine. Zdôrazňuje Pavel Benka. Viac o ňom a jeho dizertácii TU:
 
foto
 
Sivý sneh svedčí o erózii pôdy
 
Zeleň má predovšetkým úlohu ochrany pôdy. Keďže na území Vojvodiny veľké plochy sú ohrozené eolskou, tj. veternou eróziou, zeleň by tu mala byť zastúpená v čo väčšom množstve. Keď jej chýba, vietor z povrchu pôdy odnáša najúrodnejšiu vrstvu zeme.
 
Katarína Pucovská

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

Letmo

Ján Myjavec (1909 – 1985)

Pôjdeme

Nad riekou širokou
brezy sa klonia
v hladinu neskalenú.
A ktosi v diaľke
piesňou divokou
objíma žírne polia.
...
Vzduchom už vibrujú
záchvevy leta,
v rozpuku krás
ktosi nás volá.
Pôjdeme, priateľu,
veď je už čas.

 

Posledné komentáre

Posledné články