Kysáč 1773-2013 a Rybím jazykom

Kysáč 1773-2013 a Rybím jazykom
 
Včera napoludnie na 20. Medzinárodnom salóne kníh v Novom Sade Slovenské vydavateľské centrum (SVC) z Báčskeho Petrovca usporiadalo prezentáciu dvoch kníh: Ileany Ursuovej-Nenadićovej Rybím jazykom, ktorú do slovenčiny preložila Dagmar Mária Anoca a zborníka prác Kysáč 1773-2013 zostavovateľa Vladimíra Valentíka. „Monografia o Kysáči má 872 strán, v nej sú zhrnuté texty 54 autorov a najväčší počet textov napísala Ľudmila Berédiová-Stupavská,“ povedal V.Valentík a dodal, že kniha vyšla pred asi desiatimi dňami.
 
foto
 
Ivan Slávik, Michal Madacký, Ján Slávik, Vladimír Valentík a Ľudmila Berédiová-Stupavská
 
Riaditeľ SVC Vladimír Valentík pri predstavovaní knihy vojvodinskej Rumunky Ileany Ursuovej-Nenadićovej Rybím jazykom podčiarkol, že sú na ňu veľmi hrdí, keďže kniha vyšla v Srbsku, v slovenskom jazyku, v preklade z rumunského originálu, čo urobila slovenská poetka z Rumunska Dagmar Mária Anoca. „Touto knihou sme sa vrátili asi 25 rokov do minulosti, kedy sa ešte knihy národnostných menšín v našej krajine prekladali. Dúfame, že táto kniha bude prvou lastovičkou v približovaní sa našich vojvodinských literatúr, ktoré vznikajú vo viacerých jazykoch.“ Zdôraznil V. Valentík, ktorý poznamenal, že výber urobila a z rumunčiny preložila profesorka univerzity v Bukurešti Dagmar Mária Anoca.
 
foto
 
Dagmar Mária Anoca, Vladimír Valentík a Ileana Ursuová-Nenadićová
 
„Zamýšľala som sa nad motívom ryby a zakaždým som prišla k uzáveru, že je to mnohovýznamový motív, jednak znamená syntézu sveta pretože ryba je ambivalentným symbolom, - tak ženským ako aj mužským, je to aj symbol stretu svetov a civilizácií,“ podčiarkla Dagmar Mária Anoca a dodala, že ryby aj keď mlčia, aj mlčaním nám hovoria.
 
Ileana Ursuová-Nenadićová sa úprimne poďakovala za zverejnenie prekladu jej knihy: „Hlboko som vďačná všetkým mojim priateľom a kolegom z radu slovenských spisovateľov a ostatným, s ktorými sa toľké roky snažím otvoriť všetkým oči voči knihám a tomu, čo v knihách píše.“
 
 
V zborníku prác KYSÁČ 1773-2013 sú spracované dejiny tejto našej dediny od založenia po súčasnosť. „Táto, asi 10-12 rokov očakávaná kniha, napokon uzrela svetlo dňa a napokon sa môžeme pýšiť kto sme my a čo sme my.“ Povedal predseda Miestneho spoločenstva Ján Slávik, ktorý sa poďakoval v prvom rade iniciátorom, ktorí boli na začiatku, autorom, a Rastislavovi Surovému, ktorý sa roky nevzdal a vynaložil osobitné úsilie, aby táto vzácna knižka o Kysáči predsa vyšla tlačou.
 
Najväčší počet textov pre knihu napísala Ľudmila Berédiová-Stupavská, ktorá sa venovala najviac etnografii a školstvu, ale zaznamenala aj 10 uspávaniek a ďalších niekoľko pesničiek, z ktorých jednu na prezentácii aj zaspievala.
 
foto
 
Na titulnej strane kysáčskej monografie je fotografia Michala Madackého, pohľad na Kysáč z výšky, ktorú urobil z klzáka. O zážitkoch z fotografovania z takej vtáčej perspektívy sa fotograf rozdelil aj s prítomnými na včerajšej prezentácii.
 
Ivan Slávik v detvianskom kroji, hrou na fujare, spestril program.
 
Spoluvydavatelia publikácie sú Slovenské vydavateľské centrum Báčsky Petrovec, Matica slovenská v Srbsku a Rada Miestneho spoločenstva Kysáč.
 
Katarína Pucovská

Komentárov  

+3 #1 Kysáš a rybím jazykomViera Benková 2014-03-05 07:51
Veľmi sa teším, že zo slovenského Rumunska Nadlaku zavítala k nám a najmä na Salón kníh v Novom Sade v pondelok 3.marca významná osobnosť Dagmar Anoca a s kolegyňou Ileanou Ursu a Vladímírom Valentíkom, riaditeľom Slov.vyd.centra na salóne kníh v Novom Sade prezentovali jednu významnú knihu o nás a našich časoch...verím, že tento projekt nezostane iba ako projekt, ale že sa dožijeme i iných kníh významných autorov z Vojvodiny a spolu s kolegami z okolitých krajín a Slovenska odprzentujeme naše vojvodinské bohatstvo ducha...vbenková
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články