Zem nepatrí človeku, človek patrí zemi...

„...Povedzte svojim deťom, že je zem naša príbuzná, aby si ju vedeli vážiť. Učte svoje deti, ako my učíme naše, že zem je naša matka. Všetko, čo postihne zem, postihne i synov zeme... My vieme: zem nepatrí človeku, človek patrí zemi... Všetko je navzájom spojené ako krv, ktorá spája jednu rodinu. Všetko je spojené. Čo postihne zem, postihne aj synov zeme. Človek nestvoril pohyb života, on je v ňom iba vláknom. Čo urobíte tomu pohybu, urobíte sami sebe..." (Z listu indiánskeho náčelníka americkému prezidentovi roku 1854).

 

Deň Zeme

 

 

Deň našej planéty – 22. apríl je príležitosťou znovu preanalyzovať vlastné správanie sa voči svojmu okoliu – pôde, vzduchu a vode, ako aj voči živým bytostiam, príležitosťou, aby sme si znovu pripomenuli, že planéta Zem má prísne limity, ktoré sa v žiadnom prípade nesmú prekročiť. Ich prekročenie ruší základné podmienky existencie života - prísnu organizovanosť a spätosť všetkých zemských živých a neživých zložiek, ekologickú rovnováhu, kolobeh hmoty a prúdenie energie. Čoraz devastovanejšie podmienky života na zemi, zapríčinené nešetrným vzťahom človeka k svojmu okoliu, čoraz väčšie prirodzené a ekologické pohromy, upozorňujú na to, že prišiel čas, keď si musíme skutočne začať vážiť a uctievať našu Zem, jej zákony i každý prejav života na nej. Čas, v ktorom si musíme už raz naplno uvedomiť, že nesmieme Zem iba zneužívať a ťažiť všetky jej bohatstvá a pritom rozrušovať jej prírodné vlastnosti, ale že prírode jej dary musíme aj vracať. Nová doba nakladá racionálne a šetrné využívanie prírodných zdrojov a využívanie obnoviteľných zdrojov energie. To znamená, že naše každodenné práce a zasahovanie do okolia musia byť dobre premyslené, aby sme svojou činnosťou viacej neubližovali ani živej a ani neživej zložke našej planéty. Len tak udržíme zdravé prostredie, pre nás a budúce generácie.

 

Zrejmé, v takomto kontexte vedomí sme si i toho, že od priemyselnej revolúcie v 19. storočí sa zdroje planéty Zeme začali naplno využívať, a to využívanie a neskôr i zneužívanie sa dodnes iba stupňovalo, lebo v každej trhovej a spotrebiteľskej spoločnosti, i týchto v dnešných, platia tvrdé pravidlá, ktorých alfou a omegou je profit, a všetko ostatné, zjednodušene povedané, je druhoradé. Vedomí sme si i skutočnosti, že nik sa osamele, hoci aké ušľachtilé ciele propaguje, nezmôže proti najväčším „hráčom" na poli znečisťovania životného prostredia, teda proti vôli vo svete najsilnejších priemyselníkov, autovýrobcov, „ropárov" obchodujúcich s čiernym zlatom atď., avšak vedomí sme si i faktu, že spoločný boj ekologicky uvedomelých ľudí prináša plody – pomaly, ale iste.

 

Svet si čoraz viac začína uvedomovať skutočnosť, že sa naša planéta, taká aká je, zachráni iba tak, keď všetci ľudia budú konať podľa environmentálnych zásad, keď sa všetci, alebo veľká väčšina ľudstva zapojí do plánovania ekologicky udržateľného spôsobu života a vytvárania etiky založenej na zodpovednosti voči prírodnému a spoločenskému okoliu, ako i na koncepcii trvalo udržateľného rozvoja, ktorá sa v súčasnom svete stáva stále viac stratégiou prežitia. Už i preto sa treba zasadzovať za myšlienku vytvoriť si životný štýl založený na vzájomnom rešpektovaní a vyvažovaní environmentálnych, ekologických, ekonomických a sociálnych aspektov života spoločnosti, v ktorej úcta k prírodným a kultúrnym hodnotám bude tvoriť základ spoločenskej etiky.

 

Mária Boldocká

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

Letmo

Ján Myjavec (1909 – 1985)

Pôjdeme

Nad riekou širokou
brezy sa klonia
v hladinu neskalenú.
A ktosi v diaľke
piesňou divokou
objíma žírne polia.
...
Vzduchom už vibrujú
záchvevy leta,
v rozpuku krás
ktosi nás volá.
Pôjdeme, priateľu,
veď je už čas.

 

Posledné komentáre

Posledné články