Babylon dva roky žne úspechy

Na IV. Medzinárodnom festivale Gest v Sečnji, ktorý prebiehal v dňoch 30.04. - 03.05. 2014 súťažili divadelné súbory z Maďarska, Rumunska, Švédska a dve zo Srbska. Festival otvoril známy herec Voja Brajović, ktorý svoju hereckú kariéru tiež začínal v alternatívnom divadle. Zvíťazilo predstavenie Babylon v podaní divadelníkov Slovenského divadla VHV zo Starej Pazovy. Toto predstavenie je autorský projekt Miroslava Kožíka, s ktorým vlani Pazovčania zožali vavríny v konkurencii našich slovenských ochotníckych súborov, najlepšími boli aj v celom Srbsku a potom aj v regióne.


Babylon dva roky žne úspechy


Miroslav Kožík v predstavení Babylon (Foto Stefana Budimirovic)


Predstaveniu Babylon sa dostalo najvyššie uznanie na Divadelnon vavríne 2013 v Starej Pazove, neskôr zvíťazilo aj na Republikovej prehliadke ochotníckych divadiel Srbska v Kule a potom aj na Festivale festivalov divadelných ochotníkov v Trebinji v Bosne a Hercegovine, kde získalo až päť zlatých masiek (za réžiu, hudbu, scénografiu, predstavenie v celku a za kostýmy). V Trebinji Staropazovčania zvíťazili v konkurencii súborov zo Srbska, BaH a Čiernej Hory. Babylon sa tak stal najlepším ochotníckym divadelným predstavením v celom tomto regióne. Neskôr, na sklonku vlaňajšieho roka zvíťazil ešte aj na Medzinárodnom festivale novej divadelnej formy v Smederevskej Palanke a najvyššie ocenenie za hudbu získal na Medzinárodnom festivale Repasaž v Ube.


Ide o choreodrámu, v ktorej babylonská veža, ako odveký symbol zrodu civilizácie, vystríha na hrozby súčasnej doby, v ktorej sa budujú stále vyššie veže a medzi ľuďmi stavajú väčšie hranice. Podľa Biblie sa ľudia rozhodli postaviť mesto a vežu až do neba (babylonskú vežu) aby dokázali, že ich moc je podobná moci Božej. V Biblii sa babylonská veža stala preto synonymom bohorúhačstva a velikášstva. V Kožíkovom Babylone sa pohybom, hudbou a scénografiou chce bez slov vykríknuť do neba, že je zvrchovaná chvíľa zbúrať babylonskú vežu a začať stavať novú, prízemnú, priateľskú vežu, neodcudzovať sa navzájom ale sa približovať.


Predstavenie Babylon hrá Slovenské divadlo VHV, SKUS h. Janka Čmelíka zo Starej Pazovy.


Scenár a réžia Miroslav Kožík. Autor hudby Miroslav Bako.


Hrajú: Milan Mutić, Andrea Stanišić, Sanja Ćirković, Dušan Cetina, Dušan Simić, Jelena Vučkovac, Dávid Forgáč, Zdenko Kožík a Miroslav Kožík.

 

 

Katarína Pucovská

 

IV Međunarodni festival alternativnog pozorišta održaće se u Sečnju od 30.04-03.05.2014.


Ove godine u takmičarskom delu učestvuje pet predstava, a ugostićemo trupe iz Švedske, Mađarske, Rumunije i Srbije. Sve selektovane predstave su na izuzetnom umetničkom nivou, tako da žiri čeka nimalo lak posao. A stručni žiri radiće u sastavu: Simon Grabovac (književnik i pozorišni kritičar), Zoran Đerić (književnik i prevodilac) i Ovidiu Mihaita (glumac i reditelj).


Prvi od dva predstavnika Srbije ,Teatr „Sunce „ iz Kraljeva izvešće „Traumaturg „ u režiji Zorana Savkovića Džerija, a posle njega je na repertoaru „Vavilon „, autorski projekat scenariste, režisera i scenogarfa Miroslava Kožika i komppzitora Mrioslava Bakoa,u produkciji Slovačkog pozorišta VHV iz Stare Pazove , koji od prošlog leta ,kad su na Međuanrodnom festialu u Trebinju dobili pet zlatnih maski ( za režiju, muziku, scenografiju, predstavu u celini i kostimogafiju) , nastupaju pod sloganom"Najbolji u tri države . Stvarno najbolji !"

 

Đurđevdan je...

 

Svätý Juraj je historickou osobnosťou, ktorá žila počas cisára Diokleciána, ktorý utláčal kresťanov. Juraj sa odvážne postavil proti zlu, ktoré spôsobil cisár Dioklecián. Postavil sa pred cisára a bránil kresťanskú vieru.

 

Svätý Juraj, čiže Đorđe, ktorý už ako 20-ročný sa stal tribúnom, cisárovi Diokleciánovi sa otvorene priznal že je kresťanom. Cisár Dioklecián Juraja preto prenasledoval a nakoniec zomrel ako mučeník. Motív boja s drakom (Sveti Gorgije ubiva aždahu) sa objavuje v legende o Jurajovi a umenie a poéziu najviac ovplyvnil práve tento motív.

 

Juraj sa zobrazuje ako rytier na koni, ktorý doráža draka

 

Máloktorý svätý sa v celom kresťanskom svete ctí tak dávno ako sv. Juraj. Presných historických správ o jeho živote však nemáme veľa. Narodil sa zrejme v druhej polovici 3. storočia v Kapadócii na území dnešného východného Turecka. Niečo o ňom hovorí aj starobylá kniha s názvom „Zlatá legenda":

„Podľa legendy pochádzal Juraj z významnej rodiny z Kapadócie (Turecko). Začal ako vojak a dotiahol to až na tribúna rímskeho cisára Diokleciána. Juraj sa stal kresťanom a preto mu nebolo ľahostajné, keď sa dopočul, že v jednom kráľovstve žije drak, ktorému ľudia denne obetujú dve ovečky, aby ich nechal na pokoji. Ale drak už zožral všetky ovce, a tak sa rozhodli, že miesto ovečiek mu musia dať za pokrm niekoho spomedzi seba. Boli veľmi zúfalí, ale toho draka sa aj veľmi báli. Preto vylosovali prvú obeť, ktorá mala zahnať hlad netvora. Nanešťastie lós padol na jedinú kráľovu dcéru. Obliekla si svadobné šaty a s plačom sa rozhodla obetovať za svoj ľud. Vtedy prišiel na svojom krásnom koni Juraj a v boji zranil draka svojou kopijou. Premohol ho a zviazaného ho priviedol pred zhromaždených obyvateľov. Sľúbil, že ak sa stanú kresťanmi, tak draka zabije, aby viac neubližoval kráľovstvu, v ktorom žili. V ten deň sa nechalo pokrstiť viac ako 15 000 ľudí."

 

Katarína Pucovská