Na včerajšej akadémii a prezentácii osobnosti a diela generála Dr. Milana Rastislava Štefánika, v rámci 95. výročia jeho tragickej smrti a stého výročia vypuknutia I. svetovej vojny, sa hovorilo aj o petrovskej kníhtlačiarni a Ekumenickej duchovnej rade. Súčasťou večierka bola prezentácia umelecko-dokumentárneho filmu o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi a prednáška na tému štefánikovského fenoménu v slovenskom zahraničí. Akadémiu zorganizoval MOMS Petrovec a ústredie MSS v spolupráci so Svetovým združením Slovákov v zahraničí (SZSZ). Na uvedené témy hovoril Stanislav Bajaník, člen Výboru MS a člen SZSZ. Akadémiu usporiadali v Dome MSS Ľudovíta Mišíka v Petrovci, v jedinej sieni na svete ktorá nesie meno Milana Rastislava Štefánika, kde prítomných privítala predsedníčka MOMS Petrovec a MSS Katarína Melegová-Melichová.
Na začiatku akadémie Stanislav Bajaník vyzval prítomných postaviť sa a zaspievať matičnú hymnu Kto za pravdu horí. Spev sám sprevádzal hrou na klavíri.
„Táto naša misia je súčasťou niekoľkých punktov aj tu vo Vojvodine, kde sa pokúsime pietne pripomínať jednu z najväčších osobností Slovanov Milana Rastislava Štefánika. Spolu s Vierou Tapalagovou, zo Svetového združenia Slovákov v zahraničí, sme absolvovali spolu asi 50 návštev slovenských škôl na Slovensku, kde sme prezentovali túto tému," vyzdvihol S. Bajaník. Dodal, že navštívili aj petrovské gymnázium, kde žiakov informoval o peňažnej zbierke, ktorú roku 1918 zorganizoval Milan Rastislav Štefánik, keď od amerických Slovákov na podporu česko-slovenských légií získal miliónovú podporu, z čoho značná časť bola usmernená na gymnázium Jána Kollára v Petrovci.
Stanislav Bajník poukázal na tri nosné problémy a témy Slovákov v Báčskom Petrovci, ktoré sa týkajú aj Slovákov vo Vojvodine a na celom svete. V tej súvislosti vyzdvihol Ekumenickú duchovnú radu, ktorú vlani založili v spolupráci so Svetovým združením Slovákov v zahraničí a Maticou slovenskou a na jej čelo zvolili Petrovčana Samuela Vrbovského, biskupa Slovenskej evanjelickej a.v.cirkvi v Srbsku (http://www.kulpin.net/archiv/22- aktuality/aktuality/6388-ekumenicka-duchovna-rada).
„Druhá moja myšlienka k tomuto nášmu matično-slovensko-slovanskému, duchovno-národnému, identitnému stretnutiu smeruje k problému toho skvostu, ktorý nikto iný nemá, a to je tlačiareň Kultúra, ktorá má tradíciu," povedal ďalej S. Bajaník ozrejmujúc, že ide o druhý náš unikát, ktorý by bolo treba zachovať. Podľa jeho slov na pôde Neografie, ktorá patrí Matici slovenskej a na pôde Matice slovenskej boli búrlivé diskusie okolo toho, prečo sa dopustil úpadok petrovskej tlačiarne, ktorá má bohatú tradíciu a je jednou z najstarších tlačiarní slovenského zahraničia. „Nový Výbor MS poveril moju maličkosť, či by som nebol ochotný stúpiť do diskusie, do debaty a do rozhovoru, ako ďalej s tým aby tento fenomén vydržal a ostal fungovať ako dedičstvo vašich starých otcov, ako svetový unikát,..." podčiarkol S. Bajaník a ďalej hovoril o nastavenom projekte zachovania tlačiarne Kultúry za každú cenu. Do projektu by sa mali zapojiť všetky dôležité subjekty, vrátane štátnych inštitúcií a mal by sa podpísať aj Memorandum o spolupráci medzi Kultúrou a Maticou slovenskou.
Tretia a zároveň aj nosná téma včerajšej akadémie bol Milan Rastislav Štefánik a šírenie národnej pamäti medzi Slovákmi na Slovensku a Slovákmi v zahraničí.
Premietaný bol umelecko-dokumentárny film o tomto významnom slovenskom politikovi, astronómovi, filozofovi, generálovi francúzskej armády, ktorý v rokoch 1914 – 1918 organizoval česko-slovenské légie v Srbsku, Rumunsku, Rusku, Taliansku a v roku 1918 protisovietsku intervenciu na Sibíri. Taktiež bol členom Národnej rady v Paríži a prvý česko-slovenský minister vojny. Zahynul pri leteckej katastrofe pri návrate na Slovensko.
Milanovi Rastislavovi Štefánikovi problematika dolnozemských Slovákov nebola cudzia, keďže jeho starší brat Igor Branislav Štefánik (http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/2172-igor-branislav-tefanik) pôsobil v niekoľkých cirkevných zboroch a najdlhšie v Báčskej Palanke a v Novom Sade, kde je aj pochovaný. Viera Benková upozornila na tento aspekt, ktorý je málo známy a týka sa priamo nás. Navrhla preto viac pozornosti venovať takým udalostiam, keď napríklad Milan Rasatislav Štefánik prišiel na svadbu svojho brata do Pivnice a už tam hovoril o svojich víziách a budúcom štáte Čechov a Slovákov.
Jaroslav Feldy prezentoval ponuku Nadácie Milana Rastislava Štefánika, ktorá je ochotná podporiť podobné filmové projekcie, akadémie a večierky
v našich prostrediach, v ktorých sú spolky alebo ulice pomenované podľa tohto velikána slovenských a svetových dejín.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)