Sochárova spoveď

V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade dnes usporiadali vernisáž skulptúr a kresieb Jána Stupavského pod názvom Sochárova spoveď. Akademický sochár Ján Stupavský zo Starej Pazovy sa touto výstavou zdôveril so svojimi vnútornými pocitmi, vyrozprával vlastný príbeh o svojom skrytom myšlienkovom a umeleckom svete. Z neho čerpá nové sily pre nové diela vedomý, že duch tvorcu a jeho sila zostávajú večne v diele, ktoré stvoril. Aj do sôch, tak ako do každého umeleckého diela, Ján Stupavský zabudúva vlastné vnímanie sveta, krásy, udalosti, človeka, tajomstvá univerza a existencie... úvodom načrtla riaditeľka Ústavu Milina Sklabinská, čo širšie ozrejmila Anna Margaréta Valentová a potom aj Katarína Mosnáková.


“Prvá výstava v Ústave, ktorou predstavujeme sochárstvo” – poznamenala Milina Sklabinská


"Prvá výstava v Ústave, ktorou predstavujeme sochárstvo" – poznamenala Milina Sklabinská


„Všetko čo končí  znovu začína  v novom tvare – je Vzkriesenie“ Ján Stupavský


„Všetko čo končí znovu začína v novom tvare – je Vzkriesenie" Ján Stupavský


„Umelec má za povinnosť vytvoriť dielo, ale nie i vysvetľovať. Láska k tvorbe je láska k národu.“ Ján Stupavský


„Umelec má za povinnosť vytvoriť dielo, ale nie i vysvetľovať. Láska k tvorbe je láska k národu." Ján Stupavský


“Večierok bude venovaný umeniu a kontempláciám, ktoré v nás vyvolajú umelecké diela.” Milina Sklabinská


"Večierok bude venovaný umeniu a kontempláciám, ktoré v nás vyvolajú umelecké diela." Milina Sklabinská


Sochy Jána Stupavského nemajú mená, autor očakáva, že ich divák bude aktívne vnímať a dotvárať podľa vlastných možností a predstáv. Je názoru, že divák má dielo dokončiť, verí totiž, že umnelecké dielo začína svoj skutočný život vtedy, keď osloví toho, čo sa naň akurát pozerá, čo o ňom rozmýšľa, snaží sa mu rozumieť.” Anna Margaréta Valentová


Sochy Jána Stupavského nemajú mená, autor očakáva, že ich divák bude aktívne vnímať a dotvárať podľa vlastných možností a predstáv. Je názoru, že divák má dielo dokončiť, verí totiž, že umnelecké dielo začína svoj skutočný život vtedy, keď osloví toho, čo sa naň akurát pozerá, čo o ňom rozmýšľa, snaží sa mu rozumieť." Anna Margaréta Valentová

 

Ján Stupavský, prvý akademický sochár z radu vojvodinských Slovákov


Ján Stupavský, prvý akademický sochár z radu vojvodinských Slovákov

 

„Sochárstvo je poézia v tichu, rachotí hmota a náčinie, tu, vonku, city a pocity tiež, ale vnútri.“ Ján Stupavský


„Sochárstvo je poézia v tichu, rachotí hmota a náčinie, tu, vonku, city a pocity tiež, ale vnútri." Ján Stupavský


Sochárova spoveď


„Pre sochárske práce Jána Stupavského je charakteristická materiálna stálosť a pevnosť, ako aj jednoduchý, elegantný a čistý tvar. Jeho sochárska tvorba je bez nápadného modelačného gesta a dosahuje disciplinované a nežné tvary. Okrem jednoduchej formy a hladkého čistého povrchu krásu jeho prác dopĺňa ladné, pravidelné, hranaté členenie rytmicky modelovaných detailov." Hodnotí výtvarný kritik Vladimír Valentík, o čom viac TU: http://www.slovackizavod.org.rs/licnosti/1639

 

Sochárske dielo je zhmotnená myšlienka, je múdrosť...


Sochárske dielo je zhmotnená myšlienka, je múdrosť...


Sochárova spoveď

 

Prvý akademický sochár z radov vojvodinských Slovákov Ján Stupavský sa narodil 26. augusta 1947 v Starej Pazove. Svoje nadanie výtvarne sa prejaviť trojrozmerne verejne predstavil už roku 1969, keď zo snehu svojim spoluobčanom pripravil svojrázny zimný happening – šesť skulptúr. Potom nasledovali ďalšie samostatné sochárske prezentácie z pevnejších materiálov. V rokoch 1973 – 1977 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Štúdium ukončil na Fakulte úžitkových umení v Belehrade v roku 1979. V roku 1992 v Prešove vypracoval monumentálnu sochársku kompozíciu Pučanie, postavenú v Záhrade umenia, a v roku 2006 ako účastník sochárskeho sympózia v Terchovej vypracoval v javorovom dreve súsošie Cyrila a Metoda, vysoké 3,5 metra. Svoju výstavnú činnosť zintenzívnil v rokoch 2006 a 2007 samostatnými prezentáciami svojej tvorby v Trenčíne, Žiline a v Banskej Bystrici. V Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci roku 2007 samostatnou výstavou počas Slovenských národných slávností oslávil svoje šesťdesiatiny. (Vladimír Valentík)


Katarína Pucovská

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články