IN MEMORIAM – za Andrejom Čelovským

Pred zimou chladnou zhasína plameň

Srdca už nemajú, ostal len kameň

Na tvári vyhasla klamlivá bázeň

Prázdnota káže pohrebnú kázeň

A vietor – čierny nadýma flór... (Andrej Čelovský)

 

Vo veku 87 rokov dnes v Sriemskej Kamenici zomrel novinár na dôchodku Andrej Čelovský. Narodil sa 16. septembra 1927 v Kulpíne. Základnú školu zakončil v rodisku a gymnázium navštevoval v Petrovci. Absolvoval štúdiá na Vyššej škole spoločensko-politických vied v Novom Sade a Vysokej škole politických vied v Belehrade. Bol riaditeľom NVP Obzor, hlavným a zodpovedným redaktorom Hlasu ľudu (1953, 1966-1972) a Rozhľadov (1953). Básne a publicistické práce uverejňoval časopisecky.

 

Jeseň v kaštieľoch

 

Utiekli časy, keď všetko kvitlo

Kaštieľom bielučkým bielym

Utiekli časy a všetko zmizlo

Kaštieľom prichodí podzim;

Namiesto jari tu jeseň veje

Kaštieľsky život prázdnotou zneje

Utiekla mladosť, utiekli raje

V kaštieli ktosi márne sa kaje

Posledný v kaštieli zúrivo kľaje

Ich deň už zapadá, zaniká...

 

Nad prešlým starosť zavzliká.

Nad mŕtvym havran zakráka.

Kostrou sa rozlieva panika.

Nad prešlým starec zavzdychá,

-Čo prejde, to viac nevzniká...

 

Kaštiele čierne posadla pleseň

Pred smrť si žijú poslednú jeseň

Prázdnota spieva pohrebnú pieseň

Kaštiele žijú poslednú jeseň

Pred zimou chladnou zhasína plameň

Srdca už nemajú, ostal len kameň

Na tvári vyhasla klamlivá bázeň

Prázdnota káže pohrebnú kázeň

A vietor – čierny nadýma flór...

 

Andrej Čelovský

 

Česť jeho pamiatke!

Komentárov  

+3 #1 Za Anrdejom ČelovskýmViera Benková 2014-10-13 23:02
Za Andrejom Čelovským, človekom ktorý videl dejiny Slovákov na týchto priestoroch zviazané s Európskými dejinami, ktorý pochopil že sa musíme dostať za hranice vladstnej menejcennosti, vystúpiť do sveta a afirmovať sa...nie málopočtom ale máloduchom zanikajú národy! To bola jeho devéza a vdaka mu naučil aj mňa takto rozmýšľa5.
Nech niekto z mladých pokračuje v tejto ceste...vdaka Andrejovi!
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články