Čaro Demákových Huslí

Knižka pre deti Husle Miroslava Demáka pripomína starobylé hrdinské rozprávania. Husliar zomiera a poverí svojich priateľov Básnika a Maliara, aby odovzdali jeho dedičstvo – husle tomu, „kto dokáže najviac." Tí dvaja, po vyskúšaní všetkých mocí sveta zisťujú, že „najviac dokáže" malé dieťa. Hĺbka a čaro odkazu tejto knižky, jej vydláždili pevnú cestu k čitateľom (nielen malým) a tiež aj k vydavateľom. Husle si tak môžu prečítať v Bosne, v Nemecku a na Slovensku, kde vyšla v niekoľkých vydaniach a keď sa všetko spočíta, tak asi v 5 až 6-tisícovom náklade. O tejto a ďalších knihách, aj tých plánovaných, sa hovorilo včera na petrovskej základnej škole. So spisovateľom Miroslavom Demákom sa rozprával ďalší náš spisovateľ Ladislav Čáni a ich rozhovor si pozorne vypočula stovka detí. Prišli zblízka i zďaleka. Úvodom všetkých uvítala predsedníčka Asociácie slovenských pedagógov Mária Andrášiková a za účasť a spoluprácu, tak deťom ako i hosťom, sa poďakovala autorka projektu Svetlana Zolňanová.

 

Ladislav Čáni a Miroslav Demák

 

Ladislav Čáni a Miroslav Demák

 

„Milé učiteľky, milí učitelia a vážené deti, " slovami Duška Radovića, s ktorým, ako sám povedal, párkrát vystupoval, sa prítomným na včerajšom literárnom posedení v základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci prihovoril spisovateľ, novinár, publicista a prekladateľ Miroslav Demák. Na vydarenej školskej besiedke, na ktorú sa k petrovským žiakom pridalo aj zo 50 detí z iných škôl, dvaja spisovatelia dokázali udržať pozornosť poslucháčov nie jednu, ale až dve školské hodiny. A to bez prestávky!

 

Mária Andrášiková a predsedníčka Výboru pre školstvo NRSNM Svetlana Zolňanová

 

Mária Andrášiková a predsedníčka Výboru pre školstvo NRSNM Svetlana Zolňanová

 

Skôr ako sa rozhovor roztočil, najprv štimovali čaro kúzla hudby „Tam niekde za dúhou, kde láska žiari..." petrovské chóristky pod vedením Marieny Krivákovej-Stankovićovej a potom práve husľovou virtuozitou k čaru pridala Marína Cerovská.

 

Čaro Demákových Huslí

 

Ladislav Čáni Demáka predstavil ako hravého básnika a hravého a vtipného spisovateľa pre deti. Demák sa vyznal, že ešte keď mal 35 rokov si povedal, že viac nebude písať básne pre dospelých a začal sa venúvať próze a literatúre pre deti. „Literatúra pre deti ti sedí, " konštatoval Čáni, na čo Demák odpovedal rozprávkou o Zorničke. „V šťastných rokoch som robil v redakcii Pionierov, ktoré som premenoval v Zorničku, ktorá vtedy vychádzala v náklade 4.500 kusov a mala až 40 strán."

 

Čaro Demákových Huslí

 

Miroslav Demák už teda básne pre dospelých nepíše. Ešte sem-tam napíše báseň pre deti, najviac však píše krátku prózu, krátke poviedky a zovšadiaľ kde chodí a stále chodí, nelení sa mu, sadne, zapíše a na základe záznamu spisuje zaujímavé cestopisy. O tom všetkom vie, a aj včera vedel pútavo rozprávať.

 

Čaro Demákových Huslí

 

Po prečítaní niekoľkých poviedok, vyrozprávaní rozprávok a žiackeho oceňovania spisovateľovho čítania, žiaci mali možnosť klásť vzácnemu hosťovi otázky. Na základe spisovateľových odpovedí mohli sa potom dozvedieť, že prvú knihu napísal v roku 1972, ktorá však z určitých dôvodov mohla byť publikovaná iba v roku 1974 a že mu je najúspešnejšia kniha Jedna smrť v Belehrade. „Za ňu som dostal Cenu Ivu Andrića, takže o sebe teraz hovorím, že som laureát literárnej ceny nositeľa Nobelovej ceny za literatúru," - ozrejmil Demák a dodal, že Husle predsa mali najviac vydaní.

 

Čaro Demákových Huslí

 

„V celej Báčke, najkrajší mi je pohľad na Sriem, čiže všetko v Srieme mi je pekné," povedal M. Demák a hrdo dodal, že je Sriemčan. Na otázku „čím chcel byť, keď bol žiakom" odpovedal, že chcel byť novinár a ním sa aj stal. „Ja som prvý vojvodinský Slovák, ktorý vyštudoval novinárstvo." Napísal pritom aj 9 kníh a 12 preložil. Inšpiráciu nachádzal všade. „Treba len ísť doširoka otvorenými očami, inšpirácia je všade vôkol nás," tvrdí M. Demák.

 

Čaro Demákových Huslí

 

Čáni: Môj vstup na záver. Miro, povedz, čo by si chcel, aby som sa ťa spýtal, aby si povedal?

Demák: Povedz mi, aby som sa ich opýtal, či chcú, aby som ešte niekedy prišiel sem.

Čáni: Miro, opýtaj sa, či deti chcú, aby si ešte prišiel sem.

Demák: Deti, ale teraz mi úprimne odpovedzte, chcete, aby som ešte niekedy prišiel medzi vás?

Deti: Ánoooo! (aplauz)

Demák: Aj keby ste nechceli, aj tak by som prišiel! Ale ďakujem vám. Bolo mi naozaj pekne s vami, prepáčte že je piatok popoludní, ale vydržali ste, ste hrdinovia, statoční...

Žiaci skutočne statočne vydržali a asi im to ani nepadlo tak ťažko. Kradmé pohľady a úsmevy pomedzi rozprávky nechýbali. Nové známosti sa nadviazali. Aj to bola snáď dobrá stránka tohto pekného posedenia.

 

Katarína Pucovská

Foto: Martin Pucovský

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

urad

Letmo

Vladimír Labáth (1922 – 1997)

Život

Dym z cigarety.
Kytica nádejí.
Večný boj o svety.
Jeden strom v aleji.

Túha po niečom.
Zlato a mozole.
Radosť pod mečom.
Zločinci v kostole.

Žízeň po krvi.
Volanie prorokov.
Túha byť prvý.
Závody stá rokov. ...

 

Posledné komentáre

Posledné články