Ján Žolnaj – 40 rokov so štetcom

Kovačický insitný maliar Ján Žolnaj včera, v deň svojich 61. narodenín, oslávil 40 rokov svojej maliarskej tvorby. Pri tejto príležitosti mu Galéria insitného umenia v Kovačici usporiadala samostatnú výstavu obrazov. Početných prítomných privítala riaditeľka Galérie Mária Raspírová a historička umenia Jarmila Ćendićová otvárajúc výstavu citovala známeho nemeckého básnika Goetheho: Umenie nie je preto, aby sa o ňom hovorilo, ale aby sa naň aj pozeralo.

 

Foto: Galérie insitného umenia v Kovačici

 

Foto: Galérie insitného umenia v Kovačici

 

Foto: Galérie insitného umenia v Kovačici

 

Foto: Galérie insitného umenia v Kovačici

 

Foto: Galérie insitného umenia v Kovačici

 

Foto: Galérie insitného umenia v Kovačici

 

Foto: Galérie insitného umenia v Kovačici

 

Foto: Galérie insitného umenia v Kovačici

 

Foto: Galérie insitného umenia v Kovačici

 

Foto: Galérie insitného umenia v Kovačici

 

Ján Žolnaj sa narodil v Kovačici, v roku 1953. S manželkou Alžbetou majú dcéry Marijanu a Ivanu. Bol vojak z povolania. Maľuje od roku 1974. Okrem olejomalieb, robí aj grafiky a používa aj pastelovú techniku. Potom, čo odišiel do dôchodku, sa z Belehradu vrátil do rodiska. Členom Galérie insitného umenia v Kovačici sa stal v roku 2008. Inšpiráciu pre svoju tvorbu čerpá v slovenskom folklóre, v ľudových piesňach, v živote a obyčajach v Kovačici. Omaľováva tekvice a rôzne veci v domácnosti (šamlíky, kolovraty a iné). Mal mnoho samostatných výstav a vystavoval aj v rámci početných kolektívnych výstav doma a v zahraničí - http://www.babka.rs/sk/files/slovenske_insitne_maliarstvo.pdf

Okrem s Galériou insitného umenia, ktorej je členom 6 rokov, Ján Žolnaj spolupracuje aj s Galériou Babka z Kovačice.

 

Ján Žolnaj, Katarína Pucovská a Pavel Babka, majiteľ Galérie Babka (Foto Martin Pucovský)

 

Ján Žolnaj, Katarína Pucovská a Pavel Babka, majiteľ Galérie Babka (Foto Martin Pucovský)

 

Ján Žolnaj je známy aj podľa prenášania hudby na plátno – slovenské ľudové piesne zobrazuje štetcom. Pred asi dvomi rokmi dokončil sériu pastelov na tému dvanástich slovenských ľudových piesní. Keďže mu hudba pomáha pri maľovaní, preniesol ju aj na svoje obrazy. „Kto spieva, zle nemyslí", kto maľuje hudbu, v duchu spieva a myslí na dobro. Ján Žolnaj sa sám aj riadi životnou filozofiou, že treba robiť dobro. Dobre vychádzať s ľuďmi, nekradnúť, veriť v Boha...

Hudbu teda možno nakresliť a obraz možno aj literárne zobraziť. K obrazu Jána Žolnaja Zaslúžený oddych Miroslava Kuľková, Košičanka žijúca v Prahe, píšuca poviedky, napísala príbeh, ktorý je zverejnený v CD kalendári na tento rok, ktorý vydala Galéria Babka v spolupráci so Svetovým združením Slovákov žijúcich v zahraničí: http://www.babka.rs/sk/files/cd_sk_2014.pdf

 

Človek nežije iba z lásky, ktorú prijíma, ale hlavne z tej, ktorú daruje

 

Človek nežije iba z lásky, ktorú prijíma, ale hlavne z tej, ktorú daruje

 

August

 

„Tvoj svokor bude o pár dní oslavovať päťdesiatku. Vieš, čo to znamená. Na jar sa už budete starať o vlastné gazdovstvo," poznamená kyprá žena, keď odloží svoj kosák a unavene si sadne na čerstvo zviazaný stoh. Od spievania a práce jej vyschlo v hrdle, ovlažuje sa vodou z čutory, hoci dnes to výnimočne nebola ona, komu pri piesňach dochádzal dych.

„Mamka? Všetko bude zrazu úplne iné, všakže?" Zuza si prisadne, cez plece prehodí vrkoč a hľadí na Kovačicu, čo sa črtá na konci poľa. Tenká blúzka sa jej v tej páľave lepí na prsia, ktoré sú každým dňom ťažšie a plnšie.

„Iné? Práce bude viacej, ale budeš svoja vlastná gazdiná. Pani domu. Ku nám budeš chodiť menej, ale tak to má byť, Zuzanka. Tak to odjakživa býva. Syn preberá gazdovstvo otca."Dievčina nohou prehrabne horúcu, úrodnú zem, ich Dolnú zem, a ticho prehovorí: „Nemyslím to, mamka."

Žena si mozoľnatými rukami zotrie spod čepca pot a zahľadí sa na svoje dieťa, ktoré ešte pred pár rokmi bosými nohami s výskotom naháňalo husi, a teraz tu sedí také dospelé. Akoby ju zrazu uvidela celkom inak, po prvý raz. V tmavých očiach sa jej striedajú pocity ako ročné obdobia a matka vie, že s prvými kvetmi sa jarou stane aj jej dcéra. Pohladí ju po vlasoch a dievčina si položí hlavu na jej mäkké plece. „Zuzanka moja, iba radosti bude viac. Iba radosti."

Začne si hmkať akúsi starú pieseň ich kraja. Zuza zavrie oči, počúva a necháva sa hriať. Slnkom, zemou, svojou mamou. Láskyplne si hladká bruško.

Miroslava Kuľková

 

Katarína Pucovská

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

urad

Letmo

Vladimír Labáth (1922 – 1997)

Život

Dym z cigarety.
Kytica nádejí.
Večný boj o svety.
Jeden strom v aleji.

Túha po niečom.
Zlato a mozole.
Radosť pod mečom.
Zločinci v kostole.

Žízeň po krvi.
Volanie prorokov.
Túha byť prvý.
Závody stá rokov. ...

 

Posledné komentáre

Posledné články