Čo teraz nech sa sníva, čo?
Či už v tom poslednom bdelom čase,
či vo chvíli bolesti v prstoch
a vo všetkých údoch.
To je medza v prívale, v teple a chlade;
Vyschnuté potoky v nás – previnenie.
Akési úmyselné mýlenie a pomätenie.
Prinášam seba vo vlastnej moci
darovať Bohu bez váhania a clivoty.
Telesne dozrievam v dobrote
zdedenej pre tento deň,
keď v mysli zalietam na Grmeč,
Jahorinu, Sutjesku, na Drvar.
Snívam tak krásnu vlasť
v svetovej zlobe, v čase neduhu,
hovoriac sebe a iným, som zvíťazil,
lebo nevykul z neba hviezdu,
kto nestál pevne odetý prúdom krvi
a sa hrdo a triezvo nehlásil
v dňoch slávy vlastnej zemi.
Pritekať budú rieky do týchto našich ústí,
a krajina bude rásť
skromne a plodne a hrdo.
Pre moje potomstvo
ktoré som sial tu a tam.
Všadiaľ...
Daniel Pixiades báseň Na ovaj dan (V tento deň) venoval 29. novembru a zverejnená je v jeho básnickej zbierke Odasvud sever (Zovšadiaľ sever, Kultúra, Petrovec 2006). Do slovenčiny ju preložila Katarína Pucovská.
Daniel Pixiades pôsobil v Kulpíne ako učiteľ v období rokov 1952-1962
Spisovateľ Daniel Pixiades (1931, Kysáč) 40 rokov žije v Kanade. Vo svojom živote sa viackrát musel vracať na začiatok a prispôsobovať sa novým životným podmienkam. „Ako spisovateľ začal vyrastať v čulom tvorivom povojnovom ovzduší literárneho krúžku Sládkovič na petrovskom gymnáziu a v mladistvom veku patril do skupiny našich slovenských básnikov a spisovateľov, (M. Babinka, P. Mučaji a J. Tušiak), ktorí spolu s P. Bohušom, J. Labáthom, A. Ferkom a i. kládli základy povojnovej poézii a poetiky vojvodinských Slovákov." Píše Samuel Boldocký, ktorý tiež hodnotí, že básnikove: „...nálady pramenia aj z vnútorného pocitu straty, z pocitu, ako by bol okradnutý o niečo vzácne, čo mu patrilo alebo patriť malo..." Okradnutý aj o ozveny mladistvých ideálov, ktoré si básnik predsa ochránil a uschoval do svojich veršov.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)
Komentárov
Sretan praznik