IN MEMORIAM DrSc. Ján MARKO

Včera v Novom Sade, vo veku 86 rokov, zomrel univerzitný profesor vo výslužbe Dr. Ján Marko. Na Poľnohospodárskej fakulte v Novom Sade prednášal agrárnu ekonomiku a bol riaditeľom Inštitútu poľnohospodárskej ekonomiky, autorom početných odborných a vedeckých monografií, štúdií a článkov. Súčasne sa angažoval aj v spoločenskom živote: v deväťdesiatich rokoch bol členom Výkonnej rady ako aj Predsedníctva Autonómnej Pokrajiny Vojvodiny. Bol činný v Spolku vojvodinských slovakistov, členom Matice srbskej a čestným členom Matice slovenskej v Srbsku.

 

DrSc. Ján MARKO

 

DrSc. Ján MARKO

 

Ján Marko základnú školu vychodil v Kovačici, Meštiansku školu v Pančeve (1944) a Strednú poľnohospodársku v Zreňaníhe (1948). Skončil Poľnohospodársku fakultu v Zemúne-Belehrade (1955). V Zemúne-Belehrade špecializoval ekonomiku poľnohospodárskych podnikov (1961), kde obhájil aj dizertačnú prácu Všeobecné náklady našich poľnohospodárskych podnikov a metódy ichrozdeľovania (1965). Od februára 1962 pracoval na Poľnohospodárskej fakulte Nový Sad: ako prednašateľ(1962-1965), ako docent (1965-1971), ako mimoriadny profesor (1971-1977) a ako riadny profesor (od r. 1977). Zastával funkcie: prodekana Fakulty (1972-1974), riaditeľa Inštitútu poľnohospodárskej ekonomiky (1976-1978), člena a predsedu Komisie pre medzirepublikovo-pokrajinské projekty pri ZSVJ (1976-1984), predsedu Pokrajinského výboru pre vedu a informatiku a člena Výkonnej rady Zhromaždenia SAPV (1982-1986), člena Predsedníctva SAPV (od r. 1986 po demisiu r. 1989), predsedu juhoslovanskej časti Juhoslovansko-rumunskej komisie pre vedeckú, kultúrnu a technickú spoluprácu (1983-1989) a predsedu Predsedníctva Spolku agrárnych ekonómov Juhoslávie (1986-1988). Písal a uverejňoval (sám alebo ako koautor) vedecké práce – monografie.

Po penzionovaní sa Dr. Marko venoval publicistickej práci. O svojej rodnej Kovačici napísal niekoľko cenných publikácií: Kovačičania vysokoškoláci (http://www.scribd.com/doc/34772949/Jan-Marko-KOVA%C4%8CI%C4%8CANIA-VYSOKO%C5%A0KOLACI-1992#scribd), Prvé slovenské osadnícke rodiny v Kovačici, Senianský Markovci v Kovačici, a prispel aj do monografie o Kovačici a o Dr. Jankovi Bulíkovi. Zostavil aj Lexikón slovenských vojvodinských vysokoškolských učiteľov a vedcov (http://www.scribd.com/doc/45867653/Jan-Marko-LEXIKON-slovensk%C3%BDch-vojvodinsk%C3%BDch-vysoko%C5%A1kolsk%C3%BDch-u%C4%8Dite%C4%BEov-a-vedcov-2009#scribd).

Za svoju prácu dostal početné vysoké štátne a spoločenské uznania u nás a na Slovensku.

Vyznamenaný bol Medailou práce so strieborným vencom (1959), Medailou zásluh o národ so striebornými lúčmi (1973) a Medailou práce s červenou zástavou (1986).

 

Komentárov  

0 #1 Niekedy je menej lepšie než viacDobre som pochopil? 2015-02-07 16:37
Až neuveriteľné aký vzdelaný, úspešný človek to bol, čo všetko stihol, kde všade, na akej vysokej funkcii bol, aké vyznamenania dosiahol... Sústrasť najbližším zarmúteným!
Po roku 1989, s pádom jednofarebných mocipánov, nepadol celkom na kolená, snažil sa uplatniť v inej oblasti. Veril v pokrok, vzdelanie, veril v krajšiu budúcnosť... Neviem, či sa vo svojej "viere" nesklamal, ale dúfam, že aspoň pri konci života prežil niečo z tej viery predkov, o ktorej tak horlivo bádal, uvažoval a písal. Lebo napokon všetko iné je len "ako tráva... ako poľný kvet, lebo ak sa vietor nad ním preženie, už ho niet..." ale "milosť Hospodinova je od vekov až na veky nad tými, ktorí sa Ho boja."
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články