Stalo sa v dnešný deň

Dnes začalo výdatne snežiť a znova sa akoby opakovala situácia z minulých rokov. Pred tromi rokmi v dnešný deň Vláda Srbska v dôsledku neustáleho sneženia a mrazivého počasia vyhlásila mimoriadny stav v krajine a žiaci mali mimoriadne týždenné prázdniny. O tom viac TU: http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/4273-mimoriadny-stav-v-srbsku. Vlani sme zas, tiež začiatkom februára, mali neskutočne veľké záveje, ktoré zastavili premávku a zaviali celé domy, viac TU: http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/6607-vietor-fuka-vietor-si-hvizda-vietor-sa-premava. Potom sme konštatovali, že musíme vysádzať stromy, robiť vetrolamy. Keďže je ten článok zo dňa 4. februára 2014 stále rovnako aktuálny, ponúkame ho ešte raz na prečítanie: Vetry lámu vetrolamy

 

Takto bolo na začiatku februára 2014 v Kovačici a Padine

 

Takto bolo na začiatku februára 2014 v Kovačici a Padine

 

Tak ako sa predošlé tri dni hovorilo o zaviatych cestách, rovnako tak dnes všetci lamentujú nad vyrúbanou zeleňou a to takmer v celej Vojvodine. Chýbajú nám vetrolamy. Po slovensky „vetrolam", po srbsky „poljozaštitni pojas". Aj pri slovenskom a aj pri srbskom názve ide vskutku o označenie líniovej vegetácie, čiže stromoradia, ktoré chráni pred nárazmi vetra, eróziou pôdy a jej vysúšaním ako aj pred extrémnymi teplotami. „V priestorovom pláne Srbska je určené žiaduce zastúpenie zelene do 12 percent a my jej miestami máme iba 1 percento. Jestvujú aj územia, ktoré majú menej než 1 percento plôch pod zeleňou a taký je konkrétne Juhobáčsky obvod, kam patrí aj Báčskopetrovská obec. Hovorí Dr. Pavel Benka z Poľnohospodárskej fakulty v Novom Sade. Veľmi málo zelene je aj v Banáte, kde fúkajú silné vetry, ktoré z 10 cm snehovej prikrývky dokázali urobiť viacmetrové záveje.

 

Fotografia z Vojvodiny zo dňa 3.2.2014 (Foto: Facebook)

 

Fotografia z Vojvodiny zo dňa 3.2.2014 (Foto: Facebook)

 

Stromy zastavujú vietor, zmenšujú jeho rýchlosť a znemožňujú odnášanie úrodnej pôdy. Vojvodinský priemer neprevyšuje 6 percent zelene, ktorá je ešte k tomu aj nerovnomerne rozvrhnutá: najviac je na Fružskej hore a pozdĺž Dunaju, na Suboticko-horgošskej piesočine a na Deliblatskej piesočine. Zdôrazňuje Pavel Benka. Viac o ňom a jeho dizertácii TU:
http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/4253-pavel-benka-phd

 

Sivý sneh svedčil o erózii pôdy

 

Sivý sneh svedčil o erózii pôdy

 

Zeleň má predovšetkým úlohu ochrany pôdy. Keďže na území Vojvodiny veľké plochy sú ohrozené eolskou, tj. veternou eróziou, zeleň by tu mala byť zastúpená v čo väčšom množstve. Keď jej chýba, vietor z povrchu pôdy odnáša najúrodnejšiu vrstvu zeme.

 

Katarína Pucovská