Účelom tohto dňa je propagovanie, čítanie, písanie a publikovanie poézie po celom svete. Na propagovanie veršov najväčšej srbskej poetky Desanky Maksimovićovej (1898-1993) ponúkam preklad do slovenčiny Po rozlúčke (Po rastanku) – úryvok.
Foto Vladimír Pucovský
I
Povedz mi teraz, keď sú už zašlé:
chvíle bolestné a dni drahé, krásne;
keď sa nová bolesť starej smeje;
z tvojich slov keď duša viac už nemrie, –
povedz, či ťa moja
žalosť súžila
niekedy, keď som ťa veľmi,
veľmi ľúbila?
Povedz mi teraz, keď ma neľúbiš viacej;
keď sa bývalému posmieva nové šťastie;
a keď sa v spomienke na dni, už nenávratné
duša tvoja iba, keď ma vidíš zachvie –
povedz, či ťa moja
radosť súžila
keď som ťa
viac už neľúbila?
Foto Vladimír Pucovský
II
Niekedy som bola dobrá a mladá
a dôverná, nádejavá,
niekedy skôr,
vtedy si mi povedať mohol
nesmierne mnoho, ó ako mnoho
s iba pár slov.
Spokojné boli dni moje,
a ti si srdcu prvý ktorý
bol drahý,
a za všetkým čo si mi riekol
niekedy surovo, niekedy mäkko
zostali šľapy.
Teraz srdce moje bije tichšie:
už menej ľúbim a viem viac
než skôr;
teraz by si mi už riecť nemohol
tak dosť, tak veľa
s iba pár slov.
Keby si mi dnes pristúpil
a slov dávno vyslovených
chcel vzbudiť šarm,
v srdci mojom niekto by šepkal:
že všetko čo si mi vtedy riekol,
bol iba klam.
Zo srbčiny preložila Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)