Tichá spomienka na priateľa...

Petrovčania, ale aj priatelia zblízka a zďaleka sa dnes rozlúčili so Samuelom Boldockým. V slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára, na úvod komemoračného zhromaždenia, sa prihovoril Ondrej Koroš, riaditeľ žiackeho domova a vyzval minútkou ticha vzdať hold zosnulému profesorovi.

 

Tichá spomienka na priateľa...

 

„Odišiel z našich radov, stratil sa nám zo zorného uhla, ale nie z našich sŕdc a myšlienok. Ak je pravdou, že je človek živý, pokiaľ si na neho niekto spomína, kolega Boldocký bude ešte dlho, dlho žiť..." povedal Ondrej Koroš.

 

Tichá spomienka na priateľa...

 

Anna Hansmanová si s empatiou zaspomínala na kolegu a kamaráta o ktorom povedala: „Rodiskom oprstenkovaný, veľký vo svojej bohatej vnímavosti, nekaždodenný jav na týchto priestoroch v tejto časnosti..."

 

Tichá spomienka na priateľa...

 

Priliehavé texty a verše prečítali Miroslav Babiak a Hana Tanciková.

 

Tichá spomienka na priateľa...

 

Tichá spomienka na priateľa...

 

Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka MSS zosnulého vyzdvihovala predovšetkým ako neúnavného matičiara: „Jeho odchodom strácame významnú a ťažko nahraditeľnú osobnosť Slovákov v Srbsku. Jeho vzácne rady budú chýbať nejednému z nás a jeho činorodosť všetkým. Keďže však vieme, že to čo vykonáme pre seba, to zomrie s nami, ale čo vykonáme pre iných zostane naveky a jeho stopa bude trvalo vrytá do našich dejín, dejín nielen vojvodinských ale aj dolnozemských Slovákov."

 

Tichá spomienka na priateľa...

 

Spisovateľka Viera Benková napísala Tichú spomienku na priateľa, ktorú si možno prečítať TU:

 

 

Tichá spomienka na priateľa...

 

Nášmu špičkovému literárnemu kritikovi a najlepšiemu nášmu znalcovi srbskej literatúry dnes patrila aj Besmrtna pesma (Nesmrteľná báseň) Miku Antića :" I zemlja će me skriti. I korov će me skriti. A ja ću za to vreme leteti visoko...Visoko. Ako ti jave: umro sam, ne veruj, to ne umem..." (Aj zem ma skryje. Aj burina ma skryje. A ja zatiaľ budem lietať vysoko...Vysoko. Ak ti hlásia: umrel som, never, ja to neviem...)

 

Tichá spomienka na priateľa...

 

Pavel Hlásnik, podpredseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku zdôraznil, že dolnozemskí Slováci stratili veľkú osobnosť, erudovaného slovenského dolnozemského literáta. „Rýchlosť pera, schopnosť syntézy, šibalský humor boli jeho príznačnými črtami ako literárneho kritika," zhodnotil Pavel Hlásnik zdôrazňujúc, že okrem iných ocenení, Samuel Boldocký pred mesiacom získal Cenu Ondreja Štefanku za svoju celoživotnú činnosť, pretože výrazne a dlhodobo prispieval k rozvoju slovenského zahraničného sveta.

 

Tichá spomienka na priateľa...

 

V mene J.E. Jána Varša, slovenského veľvyslanca v Belehrade, pozostalej rodine sústrasť vyjadrila Katarína Melegová-Melichová, ktorá prečítala aj kondolenciu občianskeho združenia Dotyk ľudskosti zo Slovenska.

 

Tichá spomienka na priateľa...

 

Kytice a vence boli tým málom, čím sa veľký počet prítomných pridal k smútiacim. Tí, čo osobne kondolovať nemohli zaslali sústrastné listy a telegramy. S kolegom pera a kamarátom sa Martin Prebudila lúči veršami Hviezdnemu volejbalistovi Samuelovi (panónskemu pánovi Samuelovi Boldockému) vo vlastnom prednese:

 

 

Samuel Boldocký je pochovaný na petrovskom cintoríne.

Noću,
kad gledaš u nebo,
i ti namigni meni.
Neka to bude tajna.
Uprkos danima sivim
kad vidiš neku kometu
da nebo zarumeni,
upamti: to ja još uvek
šašav letim, i živim. (Miroslav Antić)

 

Katarína Pucovská

Foto Martin Pucovský

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

urad

Letmo

Vladimír Labáth (1922 – 1997)

Život

Dym z cigarety.
Kytica nádejí.
Večný boj o svety.
Jeden strom v aleji.

Túha po niečom.
Zlato a mozole.
Radosť pod mečom.
Zločinci v kostole.

Žízeň po krvi.
Volanie prorokov.
Túha byť prvý.
Závody stá rokov. ...

 

Posledné komentáre

Posledné články