Pavel Jozef Šafárik

Známy slovenský básnik, historik, etnograf, slavista a univerzitný profesor, ale aj prvý riaditeľ srbského gymnázia a prvý autor dejín srbskej literatúry Pavel Jozef Šafárik sa narodil v dnešný deň pred 220 rokmi (13. máj 1795) na Slovensku a v roku 1819 ako 24-ročný prišiel do Nového Sadu. Srbský metropolita, kulpínsky rodák Stefan Stratimirović ho zvolil za prvého riaditeľa novosadského srbského pravoslávneho gymnázia. Šafárik sa pomerne rýchlo začlenil do tunajšej spoločnosti a spriatelil sa s významnými osobnosťami, vrátane Vuka Karadžića. Srbom a tunajším Slovákom zanechal mnoho, žiaľ, nebolo mu odplatené rovnakou mierou. To málo, čo dnes predsa svedčí o jeho veľkosti, treba preto pripomínať. V centre Nového Sadu je jeho menom nazvaná ulica, slovenské spolky v Novom Sade a v Dobanovciach nesú jeho meno, na nádvorí známeho novosadského gymnázia J.J. Zmaja ako aj v kulpínskom parku v aleji velikánov stojí Šafárikova busta a jednu jeho bustu vlastní aj KUS Šafárik Dobanovce.

 

Busta Pavla Jozefa Šafárika v Kulpíne (Foto Martin Pucovský)

 

Busta Pavla Jozefa Šafárika v Kulpíne (Foto Martin Pucovský)

 

Na gymnáziu v Novom Sade, ktoré malo v tom čase približne dvesto žiakov, Šafárik bol medzi profesormi jediným Nesrbom a jediným evanjelikom. Svoje účinkovanie vo funkcii riaditeľa začínal s veľkým nadšením a humanistickým programom, ktorý sa v srbskej literatúre uvádza ako „Šafárikov výchovno-vzdelávací program pre Srbov". Píše Ján Jančovic: http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/3330-pavol-jozef-afarik.

 

Busta Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade (Foto Ján Jančovic)

 

Busta Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade (Foto Ján Jančovic)

 

„Mladého doktora Jenskej univerzity Pavla Jozefa Šafárika druhý rok po príchode do Nového Sadu, v roku 1821 požiadal synovec srbského patriarchu Stratimirovića Toša Stratimirović, veľkostatkár z kulpínskej rodiny Stratimirovićov, ktorý podporoval slovenskú kultúru, aby prevzal výchovnú starostlivosť nad jeho synom Milošom. Šafárik síce Miloša vychovával v Novom Sade, avšak prichádzal na majetok Stratimirovićovcov v Kulpíne a tu pracoval aj na svojich vedeckých dielach," povedal na predvlaňajších oslavách Dňa Kulpína prof. Samuel Boldocký. Celý jeho referát si možno prečítať TU: http://www.kulpin.net/files/14.07.2013-safarik.pdf

 

Busta Pavla Jozefa Šafárika v Kulpíne (Foto Martin Pucovský)

 

Busta Pavla Jozefa Šafárika v Kulpíne (Foto Martin Pucovský)

 

Bustu Pavla Jozefa Šafárika v Kulpíne slávnostne odhalili pred dvomi rokmi 14. 07. 2013 a nachádza sa v aleji velikánov v kulpínskom parku o čom viac TU: http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/5953-pj-afarik-srbsko--slovenska-spolupraca--srpsko--slovaka-saradnja

Šafárikovo meno má zostať trvalo zapamätané ako meno prvého autora dejín srbskej literatúry, ako autora prvých dejín srbského jazyka a ako jedného z najdôležitejších srbských bibliografov všetkých čias. To inými slovami znamená, že je jeho dielo vbudované do samotných základov srbskej filológie". Významný srbský filológ Djura Daničić „pod bezprostredným dojmom zo smrti Šafárikovej" písal: „Utratili sme človeka najznamenitejšieho medzi Slovanmi ... Zosnulý vedel o Slovanoch všetko, čo sa v jeho čase vedieť mohlo. ... I povedal svetu to, čo vedel ... Či nemáme byť hrdí, že taký človek, jeden z prvých ľudí svojej doby v Európe, bol učiteľom v prvej významnejšej škole srbskej – v novosadskom gymnáziu?"

 

Šafárikova busta v Dobanovciach (Foto Željko Čapelja)

 

Šafárikova busta v Dobanovciach (Foto Željko Čapelja)

 

Slovenský kultúrno osvetový spolok Šafárik a Slovenský dom v Dobanovciach v roku 2013 získali vzácny dar. Známy umelec, maliar a sochár, profesor Živorad Žika Ciglić im zhotovil a daroval bustu Pavla Jozefa Šafárika. Na ten spôsob umelec chcel upevniť priateľstvo dvoch národov a prejaviť úctu voči Slovákom. O tom viac TU: http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/6172-afarikova-busta-v-dobanovciach

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články