Veľké kolo pre Guinnessa

V Novom Sade sa dnes popoludní, za krásneho slnečného počasia a v pestrých krojoch (aj našich slovenských) tancovalo najdlhšie kolo pre Guinnessa. Po zakončení tanca a po prijatí potvrdenia z Komisie Guinnessovej knihy rekordov, že obvod po celej dĺžke šiestich kilometrov nebol prerušený, a že všetci tanečníci v peknom svetle ukázali to, čo sa v predchádzajúcich mesiacoch dobre nacvičili, riaditeľ Veľkého kola Milan Veselinović oznámil, že Komisia predbežne potvrdila prekonanie Guinnessovho rekordu. Na oficiálnu odpoveď treba však počkať pár dní, kým komisia preverí všetky detaily novosadského podujatia.

 

Foto a video Pavel Kováč

 

 

Foto a video Pavel Kováč

 

Po roku príprav, vyše 12 tisíc účastníkov z 290 kultúrno-umeleckých spolkov a združení z 11 krajín, dnes popoludní si podalo ruky v spoločnom kole, ktoré tiahlo ulicou Futošská cesta a ďalej na Bulvár Európy, cez Bulvár vojvodu Stepu až na Bulvár kniežaťa Miloša. Dlhé bolo asi 6 kilometrov a do vojvodinského sídelného mesta účastníkov prepravilo zo 300 autobusov. Tie Novým Sadom sprevádzali motorkári, ktorí ich zaviedli do jednej zo škôl, kde pre účastníkov pripravili denný pobyt, občerstvenie a prezliekarne. Každý účastník dostal čiarový kód, ktorý umožňoval ľahšie spočítanie tanečníkov.

 

Foto a video Pavel Kováč

 

 

Foto a video Pavel Kováč

 

V Guinnessovom kole v slovenských krojoch tancovali spolkári z Nového Sadu, Selenče, Aradáča, Dobanoviec, Erdevíka, Lugu a ďalší.

 

Foto Jaroslav Grňa

 

Foto Jaroslav Grňa

 

Kolo pre Ginisa malo aj humanitárny ráz. Ním sa chcelo poukázať na narastajúci počet diabetikov a upozorniť na toto ochorenie. S tým cieľom sa do polnoci na viacerých lokalitách v meste organizovali početné folklórne koncerty.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články