Poézia vo farbách jesene

Spoločnými vystúpeniami všetkých básnikov včera sa ukončila 46. Smederevská básnická jeseň. Vo vydavateľstve tohto festivalu a vo farbách jesene, so zlatožltými listami na obálke, vyšla bilingválna kniha Dany Podrackej Autoportrét s Prokrustovým lôžkom. Okrem uvedenej spisovateľky zo Slovenska, na tohtoročnom podujatí sa zúčastnil Erik Ondrejička, ďalší slovenský básnik, ako aj dvaja naši spisovatelia: Martin Prebudila, ktorý do srbčiny preložil básne Dany Podrackej a Miroslav Demák, Staropazovčan dlhšiu dobu žijúci v Bratislave.

 

Poézia vo farbách jesene

 

Na festivale poézie v Smedereve sa od utorka zúčastňovalo viac ako 40 básnikov z 20 krajín Európy a celého sveta. Vo viacerých programoch, ako aj na ústrednom večierku pomenovanom Meridiány, časť svojej tvorby predniesli aj naši a slovenskí spisovatelia. V rámci Smederevskej básnickej jesene každoročne udeľujú najvyššie uznanie tohto podujatia Zlatý kľúč Smedereva. V tomto roku ho získal básnik a akademik Matija Bećković a pri tejto príležitosti vydavateľstvo festivalu Smederevská básnická jeseň vydalo príležitostný výber z jeho poézie pod názvom Zrkadlo.

Z výberu 38 básní Dany Podrackej, ktorý urobil Víťazoslav Hronec a do srbčiny preložil Martin Prebudila, a ktorý tiež vyšiel vo vydavateľstve festivalu, na ukážku ponúkame báseň Privolávanie orla myšlienky.

 

Poézia vo farbách jesene

 

Privolávanie orla myšlienky

 

Vyšedivená fotografia na múre kláštornej pivnice
od pása hore bledne, nedajú sa rozpoznať črty tváre

portrét pripomína človeka, pripútaného k nebu,
volanie prvé predchádza druhému; trpezlivé čakanie

na orla zdvihu; nenavštívi nás myšlienka,
kým v sebe nie sme hlboko; volanie tretieho

z priepasti vynáša mláďa, učiace sa vidieť vo svetle;
nahota bez puzdra; srdce vydané napospas

pribitý spolu s rámom o múr; dva klince, hore a dolu;
ako v nebi tak aj na zemi, s dreveným vrkočom v kruhu.

 

Prizivanje orla misli

 

Izbledela fotografija na zidu manastirskog podruma
od pojasa na gore bledi, ne možeš raspoznati crte lica

portret podseća na čoveka uvezanog za nebo,
prvi zov prethodi drugom; strpljivo čekanje

na polet orla; ne posećuje nas misao,
dok u sebi nismo duboko; zov trećeg

iz ponora iznosi mladunče, učeno sa vidi u svetlu;
nagost bez omotača; srce na milost i nemilost

prikucan zajedno s ramom na zidu; dva eksera, gore i dole;
kako na nebu tako i na zemlji, sa drvenom kikom u krugu.

 

O Danej Podrackej a jej návšteve v Petrovci TU:
http://www.kulpin.net/component/content/article/22-aktuality/aktuality/3773-o-basnickych-stretoch-a-kozmickych-stredoch

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články