Viere Benkovej Cena Združenia spisovateľov Srbska

Tvorivosť, ktorá podnecuje a posilňuje tých, ktorí sú schopní naladiť sa s dostatkom empatie a chápavosti na jej rezonanciu, udržiava v tvorivom kmitaní nad hladinou aj našu poprednú a stále tvorivú poetku, spisovateľku Vieru Benkovú. Ocenili to aj v Združení spisovateľov Srbska a na dnešnom zhromaždení, v jeho slávnostnej časti, našej literátke odovzdali Cenu Združenia spisovateľov Srbska za životné dielo. Vlani jej podobnú cenu udelili aj v Spolku slovenských spisovateľov na Slovensku. Viera Benková za svoju tvorbu získala ďalšie významné ocenenia: Republikovú cenu Neven, Pamätnú medailu Obce Báčsky Petrovec, Cenu Spolku vojvodinských slovakistov za životné dielo , Cenu Vydavateľstva Kultúra, medzinárodnú literárnu Cenu Ondreja Štefanka, trikrát Cenu Nového života a ďalšie literárne ceny.

 

Viera Benková (Foto Martin Pucovský)

 

Viera Benková (Foto Martin Pucovský)

 

- Vierka, blahoželám, toto vzácne uznanie je bezpochyby zaslúžené. Si dlho rokov členkou Združenia spisovateľov Srbska.

V dávnom roku 1967 som bola prijatá do Zväzu spisovateľov Juhoslávie, to bolo najvyššie združenie vo vtedajšej veľkej Juhoslávii. Tú legitimáciu mám aj podnes. Prvú mi vydal známy srbský spisovateľ Mladen Oljača a prijal ma zároveň i do Združenia spisovateľov Srbska v Belehrade. Odvtedy a až podnes som tam členkou...

- V tom období si žila a pôsobila v sídelnom meste. Tam si aj študovala na Filologickej fakulte v Belehrade...

V roku 1969 som sa presťahovala do Belehradu, vyštudovala som tam český a slovenský jazyk a literatúru a žila som tam až do roku 1983, kedy som sa vrátila do rodiska. Potom som asi desaťročie pracovala v slovenskej redakcii Novosadského rozhlasu, odkiaľ som roku 1993 odišla do dôchodku...

- Nemôžem nespomenúť, že sme v Novosadskom rozhlase boli kolegyne, tam v slovenskej redakcii stále pracovali významní spisovatelia či umelci. Vždy sme voči nim cítili veľký rešpekt. V rozhlase vznikli aj mnohé tvoje publicistické texty, ale aj rozhlasová hra. No, ale, vráťme sa ešte trochu dozadu. Kedy sa začala spolupráca so Združením spisovateľov Juhoslávie či Srbska?

V roku 1962 som sa ako štipendistka Báčskopetrovskej obce zamestnala v novinách Hlas ľudu, kde som pracovala ako stály člen redakcie do roku 1967, neskôr ako externá spolupracovníčka do roku 1975. Od toho roku a do roku 1982 som bola v Belehrade na slobodnej nohe. Vtedy sa aj začala moja intenzívna spolupráca s týmto združením. Zapojila som sa do jeho činnosti, prekladala som slovenských autorov pre srbské literárne časopisy a mala som aj niekoľkoročnú spoluprácu s Rádio Belehradom tretím programom, kde uvádzali moje preklady zo súčasnej poézie na Slovensku a u nás...Vtedy som bola aj finančne vypomáhaná zo Združenia spisovateľov Srbska a toto združenie mi hradilo a platilo sociálne ako slobodnému spisovateľovi, takže som v roku 1993 mohla odísť do dôchodku, keďže som vôbec nemala prerušenia pracovnej stáže...

-Tá spolupráca iste bola zaujímavá. V tom období spisovatelia sa tešili veľkému rešpektu. Ako to vtedy bývalo?

So srbskými autormi od roku 1975 až do roku 1983 sme spolu chodievali na rôzne literárne večierky a podujatia po celom Srbsku a širšie a tam som sa zoznámila a spolupracovala s mnohými veľmi aktívnymi členmi tohto združenia, napríklad aj s dnešným predsedom Združenia spisovateľov Srbska (Udruženje književnika Srbije) Radomirom Andrićom, tiež aj s Desankou Maksimovićovou, Darou Sekulićovou, Darinkou Jevrić, Adamom Puslojićom a mnohými inými, s ktorými sme krížom-krážom precestovali takmer celé Srbsko a navštívili mnohé kultúrne ustanovizne, školy, domy kultúry...

- Samozrejme, tejto najnovšej cene si sa potešila. Je to skutočne veľkým ocenením, v Tvojom prípade iste aj adekvátnym uznaním, keďže si ako autorka, prekladateľka alebo zostavovateľka podpísaná na bezmála štyridsať titulov...

Udelenie tejto Ceny zo Združenia spisovateľov Srbska ma skutočne prekvapilo, samozrejme aj nesmierne potešilo. Nikdy som také dačo neočakávala, tešila som sa zo spolupráce, – ktorú som iste trochu aj ja rozvinula, – medzi srbskými a slovenskými spisovateľmi a ktorá pomaly trvá 40 rokov. Výsledky, ktoré sme videli aj na poslednom veľtrhu kníh v Belehrade a Bratislave ma strašne potešili, konečne sa rozbehla vzájomná spolupráca a pribúdanie prekladových kníh na oboch stranách. Tunajší slovenskí spisovatelia môžu veľa toho urobiť a veru i tí na Slovensku, pomôcť, aby sme sa ešte lepšie poznali...

 

Etela Farkašová a Viera Benková

 

Etela Farkašová a Viera Benková

 

- Na tom lepšom vzájomnom spoznaní sa a na tej spolupráci naliehavo inzistuješ s pribúdaním životných skúseností. Hovoríš, že treba preklenúť hranice, byť občanmi sveta. Najnovší spoločný počin, na ktorom si sa podieľala, bol predstavený nedávno v Bratislave. Naša tunajšia literárna verejnosť ešte však nemala to potešenie. O čo ide?

Na tohtoročnej Bibliotéke v Bratislave bola premiéra spoločnej antológie, ktorú sme zostavili s Etelou Farkašovou Studienky, tá kniha mala prezentáciu aj u nás v Petrovci. To čo sme ešte tuná nepredstavili sú Eseje a štúdie, ktoré vyšli tesne pred Bibliotékou, takže táto knižka tam už bola aj vystavená. Ja osobne som tam nebola, zo zdravotných dôvodov, ale potešilo ma, že tam boli prítomné takmer všetky autorky zahrnuté do týchto antológii. Je mi však trochu ľúto, že to nik z našich médií vôbec nezaznamenal a nevenoval tejto nezvyčajnej prezentácii pozornosť, akú si iste zaslúži. Veď sú v nej zhrnuté autorky zo Slovenska a Dolnej zeme. Kniha vyšla v našom tunajšom matičnom vydavateľstve a iste je dobre, že sa matičná činnosť rozbieha aj na tomto poli.

 

Na Bibliotéke po prezentácii Studienok, zľava: Viera Švenková, Eva Maliti- Fraňová, Etela Farkašová, Mária Bátorová, Dagmar Mária Anoca, Rút Lichnerová, Anna Rau Lehotská, Katarína Melegová-Melichová a Hana Košková (Foto: Udscr Nădlac Dzsčr Nadlak)

 

Na Bibliotéke po prezentácii Studienok, zľava: Viera Švenková, Eva Maliti- Fraňová, Etela Farkašová, Mária Bátorová, Dagmar Mária Anoca, Rút Lichnerová, Anna Rau Lehotská, Katarína Melegová-Melichová a Hana Košková (Foto: Udscr Nădlac Dzsčr Nadlak)

 

- Nech sa v tom pláne teda úspešne pokračuje a nech sa darí aj do budúca.

Ďakujem, ak bude zdravia v spolupráci budeme pokračovať aj na budúci rok, plány už sú...

 

iere Benkovej Cena Združenia spisovateľov Srbska

 

O Viere Benkovej ešte aj toto:

od roku 2009 v rumunskom Nadlaku každoročne udeľujú cenu Ondreja Štefanka osobnostiam slovenského sveta. V roku 2011 cena sa dostala poetke Viere Benkovej z Petrovca. O tom TU:
http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/3251-laureatkou-tohtoronej-ceny-o-tefanka-je-poetka-viera-benkova

„Chceme sa pokloniť jej dielu, ktoré vyviera z tejto našej roviny, z tohto nášho Petrovca a ktoré sa poväčšine týka všetkých nás vojvodinských Slovákov," povedala Katarína Melegová – Melichová, predsedníčka MSS na vlaňajšom večierku venovanom poetkiným 75. narodeninám a dodala, že sa zároveň klaňajú aj matičiarke Viere Benkovej. O tom TU:
http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/6890-perlicky-minulosti-slovakov-a-viery-benkove

Prvá dáma slovenskej dolnozemskej literatúry Viera Benková, vlani ocenená Spolkom slovenských spisovateľov zo SR za celoživotné dielo, na sklonku vlaňajšieho roka získala aj vzácny zhrnutý dokument o svojom celoživotnom diele – osobnú bibliografiu. O tom TU:
http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/7683-bibliografia-viery-benkovej

Žena, so svojim jemnocitom, meditatívnosťou a filozofickým rozmerom, ale aj lyrickým prístupom k realite, nevzdáva sa a stále pokračuje v hľadaní harmónie života. Veď, to je asi aj tá najhlbšia podstata a poslanie ženskej existencie. To, to najhlbšie, tá podstata života, naša, nás a Viery Benkovej, je zhrnutá v jej Herbári zeme a o tom bude aj ďalšia jej zbierka Studňa a voda. O tom TU:
http://www.kulpin.net/literarne-okienko/22-aktuality/aktuality/8392-herbar-zeme-aj-o-studni-a-vode

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

urad

Letmo

Vladimír Labáth (1922 – 1997)

Život

Dym z cigarety.
Kytica nádejí.
Večný boj o svety.
Jeden strom v aleji.

Túha po niečom.
Zlato a mozole.
Radosť pod mečom.
Zločinci v kostole.

Žízeň po krvi.
Volanie prorokov.
Túha byť prvý.
Závody stá rokov. ...

 

Posledné komentáre

Posledné články