Prst na čelo

Za 75 rokov Slovákov v Srbsku je menej o asi 29% a za rovnaké obdobie v slovenských školách ubudlo až 48,9% žiakov. Za posledné tri roky iba z Kovačickej obce odišlo 2 500 mladých ľudí. Mnohí odišli do škôl alebo za prácou, najčastejšie na Slovensko. Odchádzajú nám aj stredoškoláci, kým v našich tunajších slovenských stredných školách, pre nedostatok žiakov, otvárajú sa srbské oddelenia. Možnosť učiť sa po slovensky máme, no zrejme, nie vždy tú výhodu využívame. Je na vine štát, rodičia či deti? Isteže, vinu treba hľadať aj v rodine, ale aj inde. Chabne aj slovenské povedomie? Asi áno, ale prečo? Možno aj z nevedomosti – nie vždy vieme o svojich právach. Možno preto, že sú naše slovenské prostredia výrazne ochudobnené a mládež z nich uteká. Možno aj preto, že sa ľudskosť z našich radov vytráca a trieštime sa... Tejto problematike a našim menšinovým právam pri príležitosti Medzinárodného dňa ľudských práv včera v Báčskom Petrovci občianske združenie Slováci a spolužitie (SaS) usporiadalo verejnú diskusiu. Žiaľ, málo navštívenú.

 

Zlatko Šimák, diplomovaný právnik a Michal Spevák, predseda združenia SaS

 

Zlatko Šimák, diplomovaný právnik a Michal Spevák, predseda združenia SaS

 

Michal Spevák, predseda združenia SaS, ktoré bolo organizátorom včerajšieho fóra Slovákov, najprv informoval, že do 23. decembra trvá verejná rozprava k osobitnému akčnému plánu z oblasti národnostných práv a poznamenal, čo tú možnosť chcú využiť a do stanovenej lehoty zašlú uzávery z fóra na Ministerstvo spravodlivosti. Avšak, na základe včerajšej diskusie, pripomienok nebude môcť byť mnoho, keďže diskutérov bolo málo. Svoje sklamanie nad slabou odozvou verejnosti, zvlášť odborníkov, ktorí by mali čo povedať, hlasno vyslovil aj Michal Spevák, ktorý okrem iného, s poľutovaním konštatoval: „Nemôžeme rozprávať o jednote a ignorujeme inú mienku. Demokracia je komplikovaná vec, musíš vypočuť aj druhú stranu. Dostali sme sa do situácie, že jedna skupina ignoruje druhú a to takto ďalej nemôže ísť." Diplomovaný právnik Zlatko Šimák sa zmienil o problematike pri využívaní niektorých národnostných práv, s osobitným dôrazom na problémy v Kovačickej obci.

 

Foto Martin Pucovský

 

„Pred 75 rokmi, v školskom roku 38/39 v 136 triedach bolo 7 519 slovenských žiakov. Vtedy Slovákov bolo o niečo viac ako 72 000. V školskom roku 2014/2015 máme výučbu slovenčiny na 17. školách, na ktorých sa vyučuje 3 163 žiakov a pestovanie slovenčiny s prvkami národnej kultúry na 40 školách navštevuje 680 žiakov. Podľa posledného sčítania z roku 2011 Slovákov je v Srbsku 52 750. Teda ubudlo nás o 28,8% a detí v slovenských školách je menej o 48,9%," povedala predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová a za takéto znepokojujúce výsledky obvinila aj rodičov, ktorí sa rozhodnú deti zapísať do srbskej školy.

Na fóre bolo počuť, že už máme päť slovenských politických strán ale podľa Jána Paulu, zástupcu predsedu Kovačickej obce, aj NRSNM a MSS sa správajú ako politické inštitúcie, ktoré hája záujmy politiky a politikov. Keď hovoril o odchode mladých ľudí poznamenal: „Naše deti neutekajú skrze srbských nápisov, ale preto, že nemajú prácu. Treba doviesť investorov. Ak sa aj niektorí privedú, s nimi najčastejšie komunikujú Národnostná rada a Matica. A tu by sa muselo niečo zmeniť."

 

Foto Martin Pucovský

 

Do diskusie sa ďalej zapojili: členka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Anna Boldocká-Ilićová, predseda MOMS Belehrad Ján Krivák a predseda strany Slováci vpred! Pavel Surový.

Hovorilo sa aj vecne, avšak bez politiky sa u nás už nič nezaobíde . „Nemôže sa hovoriť o mafiánskych praktikách, ak vás voľakto zažaluje. Mňa najprv zažalovala predsedníčka NRSNM, žalobu jej súd zamietol a potom keď som ju ja zažaloval, ona napíše, že sú to mafiánske praktiky." Povedal Michal Spevák, ktorý tiež v kritickom tóne hovoril aj o nepostačujúcej pozornosti venovanej štvrťstoročiu obnovenia matičnej činnosti.

Verejná diskusia prebiehala vo veľkej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec a finančne ju podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

 

Katarína Pucovská

Foto Martin Pucovský