IN MEMORIAM – za Ľudovítom Mišíkom

V doliečovacom ústave v Štiavničke zomrel v nedeľu 13. decembra popoludní dlhoročný člen združení slovenskej inteligencie Ľudovít Mišík. Pohreb sa uskutoční 17. decembra o 14.00 h na cintoríne v Ružomberku.

Ľudovít Mišík sa narodil 18. júna 1922 v Ružomberku. Svoj činorodý život prežil v rodnom meste, vo Švédsku a v USA. Začiatkom 90. rokov minulého storočia sa vrátil medzi svojich rodákov do vlasti a aktívne sa zapájal do národných aktivít nielen na Slovensku, ale aj v Srbsku – v Báčskom Petrovci a na Ukrajine.

Pomáhal najmä pri finančnom zabezpečovaní pamätníkov venovaných slovenským dejateľom - A. Bernolákovi, Š. Moyzesovi, K. Kuzmánymu, M. R. Štefánikovi, A. Hlinkovi, ktoré sú postavené po celom území SR. Dlhé roky pomáhal aj športovej činnosti v Ružomberku a mnohým kultúrno-osvetovým podujatiam.

Významne finančne pomáhal kde mohol a vyčlenil prostriedky aj na kúpu dvoch osobných áut pre MS v Srbsku a MS na Ukrajine, podporil viac matičných podujatí na Slovensku a najmä vo Vojvodine. Je nositeľom najvyšších matičných ocenení doma i Srbsku. Matičné ústredie v Báčskom Petrovci, ktoré pomenovali Dom MSS Ľudovíta Mišíka, finančne významne podporil tento náš dobrodinec, ktorý do Petrovca rád chodieval a aktívne sa zapájal do dolnozemskej matičnej činnosti.

V tomto matičnom objekte v Báčskom Petrovci na včerajšom večierku, venovanom nedožitým deväťdesiatinám ďalšej významnej osobnosti dolnozemských dejín - Jánovi Siráckemu, prítomní minútkou ticha vzdali hold Ľudovítovi Mišíkovi.

Česť a vďaka mu!

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

Letmo

Paľo Bohuš
Jesenná duma (úryvok)
...
Ja mám rád Sejky,
tekvice žlté, ako slnká,
jesennú hrču smútku
v hrdle,
peniaze listov, čo sa
míňajú
topole pri Begeji
a sladkú, šíru tichosť...

Strácanie hľadám
v kukuričných lesoch,
šuchotavé strácanie
v krvavej vinici
hrozná zabudnutia.
Dym môjho ohňa
po zemi sa stelie.
...

 

Posledné komentáre

Posledné články