Smelí zajkovia

Ak si ich, nie si náš. Ak nie si náš – podporu nemáš!... Utvorili sme si ideologické či politické tábory a kde sú tábory, tam sú aj protivníci či rivali. Rivalita, podobne ako aj kritika, ak vedie k zlepšeniu a náprave, môže byť aj žiaduca. Ak je však zlomyseľná, môže byť zhubná. Nechcem rozdúchavať stranícku pahrebu, ale považujem za ťažké farizejstvo zamlčať určité témy. Ide totiž o tie tábory v našej menšine, ktoré máme, a aj o to, že sa z nás stávajú vari až ľúti nepriatelia. Tak sa strácame... utrácame NÁS. Treba to jasne a hlasne povedať. Ale povedať to slušne, civilizovane. Ak je kritika dobroprajná, za ňu sa hanbiť netreba. Ak je škodoradostná, potom sú z nás „smelí zajkovia". Taká hra je špinavá. Smelí zajkovia sú aj autori niektorých komentárov na tomto webe, ktorí sa skryjú za cudzie meno. Ak sú takými „hrdinami", radšej by sa mali zaklopiť vlastnými ušami. Intrigami sa ku kvalitnej zmene nedopracujeme. Lož plodí ďalšiu lož...

Pápež František vo svojom vlaňajšom vianočnom príhovore hovoril o chorobách duše, od patológie spočívajúcej v tom, že sa človek cíti ako nesmrteľný alebo nenahraditeľný, až po svetskú ziskuchtivosť a exhibicionizmus. Zmienil sa aj o takých, čo žijú so svojimi pádmi až do úplnej skazenosti a poprípade ešte aj sami seba ukazujú ako toho pravého a príkladného človeka. Spomenul tiež aj zbabelcov medzi nami, ktorí ohovárajú druhých za ich chrbtom.

Sme všelijakí. Celá spoločnosť stále viac padá do morálneho bahna. Ješitnosť, ničota, márnosť, sujeta... Viacerými jazykmi pomenovaná možno aj zdravotná porucha, teda choroba, ktorou sa človek pri trochu sláve (zvykne to byť najčastejšie „opapučená bačkora") vie nainfikovať a potom si o sebe namýšľa neskutočne veľa. Psychológia však o takej osobe uvádza, že v nej vládne prázdnota, holota, pustota... Vo väčšine prípadov býva bezcitná ani skala.

Márnosť šedivá! Každý jeden z nás by si mohol spomenúť na tú ľudovú múdrosť: Bez jedného žida bude jarmok. Alebo: Bez jedného cigáňa jarmok bude. Alebo aj: bez kohokoľvek z nás jarmok bude. Možno bude krajší a možno aj horší, ... ale bude. Zvažujme, dokazujme, konajme, nie ale za chrbtom a v zákulisí... a nedovoľme, aby medzi nami prevládla citová chudoba, aby sa z nás stali ľúti nepriatelia.

 

Katarína Pucovská