Najsmutnejšia srbská ľúbostná rozprávka...

Láska Lazu Kostića a Lenky Dunđerskej sa začala pred 125 rokmi. Prvý raz sa stretli v Čeláreve (niekdajší Čib) v roku 1891. Ona mala 21 a on 50 rokov. Štyri roky obaja viedli v sebe krutý boj s láskou. Vekový rozdiel bol príliš veľký. Rozum kázal jedno a srdce žiadalo druhé. Pobili sa dve sily, nakoniec u jedného zvíťazil rozum, u druhého srdce. Lenka rozchod nemohla zniesť. Navždy utíchlo jej mladé srdce. Vášnivý ľúbostný príbeh sa sčasti odohrával aj v Kulpíne. Tam kde sa spolu prechádzali, v parku pred kaštieľom, čoskoro znova budú jeden vedľa seba. Busty Lazu Kostića a Lenky Dunđerskej onedlho pribudnú do aleje velikánov v kulpínskom parku.

 

Najsmutnejšia srbská ľúbostná rozprávka...

 

Jelena-Lenka Dunđerská (21. november1870 — 8. november 1895) bola dcérou najmajetnejšieho vojvodinského Srba Lazara-Lazu Dunđerského z Čeláreva. Ten mal päť detí a najstarší syn Đorđe-Đoka býval v Kulpíne. Lenka často prichádzala k bratovi do Kulpína na návštevu, kam neraz zavítal aj známy novosadský advokát a básnik Laza Kostić. Jeho postihlo to nešťastie (alebo šťastie, kto by to vedel), že sa v pokročilom veku zamiloval beznádejne do beznádeje. Ona, jeho beznádej, bola Lenka. Bázeň Lazu Kostića v súvislosti s mladučkou Lenkou bola viacnásobne opodstatnená: pre veľký vekový rozdiel si netrúfol ani pomyslieť na ženbu a manželstvo a preto bezhlavo utiekol najprv do kláštora a neskôr do manželstva s inou. Lenka o dva mesiace neskôr, v deň svojich 25.-tych narodenín umiera. Sú domnienky, že spáchala samovraždu. Potom už dráma jednej zdrvujúcej lásky môže pokračovať výlučne v nebeských sférach a premieňa sa v opravdivú tragédiu.

Básnikom zidealizovaná jeho milá, Lenka Dunđerská sa v srbskej poézii stala trvalou lyrickou rezonanciou. Ona sa zostarenému básnikovi, posadnutému jej krásou, presťahúva do jeho snov, odkiaľ ho v každú noc pozívala do tej večnosti, v ktorej sú vekové rozdiely navždy umlčané.

„Ľúbostná kolonáda Lazu Kostića, básnika nadšeného mladosťou a krásou pôvabnej Lenky Dunđerskej, Santa Maria della Salute má v sebe takmer kozmickú silu..." takto zhodnotil spisovateľ Miro Vuksanović vznik a význam tejto jedinečnej antologickej básne o nescelenej láske.

Laza Kostić, ktorého 175. výročie narodenia si pripomíname v týchto dňoch (31. január 1841 — 26. november 1910) svoju láske k Lenke opísal v spomenutej básni, o ktorej literárni znalci hovoria, že je najkrajšia srbská ľúbostná báseň, že je absolútna báseň a najúplnejšia báseň doteraz napísaná v srbskej reči. Ponúkame úryvok:

 

...

Dve se u meni pobiše sile,
mozak i srce, pamet i slast.
Dugo su bojak strahovit bile,
ko besni oluj i stari hrast:
napokon sile sustaše mile,
vijugav mozak održa vlast,
razlog i zapon pameti hude,
Santa Maria della Salute.

Pamet me stegnu, ja srce stisnu',
utekoh mudro od sreće, lud,
utekoh od nje - a ona svisnu.
Pomrča sunca, večita stud,
gasnuše zvezde, raj u plač briznu,
smak sveta nasta i strašni sud -
O, svetski slome, o strašni sude,
Santa Maria della Salute!

U srcu slomljen, zbunjen u glavi,
spomen je njezin sveti mi hram.
Tad mi se ona odonud javi,
ko da se Bog mi pojavi sam:
u duši bola led mi se kravi,
kroz nju sad vidim, od ne sve znam
zašto se mudrački mozgovi mute,
Santa Maria della Salute.

...

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články