Najsmutnejšia srbská ľúbostná rozprávka...

Láska Lazu Kostića a Lenky Dunđerskej sa začala pred 125 rokmi. Prvý raz sa stretli v Čeláreve (niekdajší Čib) v roku 1891. Ona mala 21 a on 50 rokov. Štyri roky obaja viedli v sebe krutý boj s láskou. Vekový rozdiel bol príliš veľký. Rozum kázal jedno a srdce žiadalo druhé. Pobili sa dve sily, nakoniec u jedného zvíťazil rozum, u druhého srdce. Lenka rozchod nemohla zniesť. Navždy utíchlo jej mladé srdce. Vášnivý ľúbostný príbeh sa sčasti odohrával aj v Kulpíne. Tam kde sa spolu prechádzali, v parku pred kaštieľom, čoskoro znova budú jeden vedľa seba. Busty Lazu Kostića a Lenky Dunđerskej onedlho pribudnú do aleje velikánov v kulpínskom parku.

 

Najsmutnejšia srbská ľúbostná rozprávka...

 

Jelena-Lenka Dunđerská (21. november1870 — 8. november 1895) bola dcérou najmajetnejšieho vojvodinského Srba Lazara-Lazu Dunđerského z Čeláreva. Ten mal päť detí a najstarší syn Đorđe-Đoka býval v Kulpíne. Lenka často prichádzala k bratovi do Kulpína na návštevu, kam neraz zavítal aj známy novosadský advokát a básnik Laza Kostić. Jeho postihlo to nešťastie (alebo šťastie, kto by to vedel), že sa v pokročilom veku zamiloval beznádejne do beznádeje. Ona, jeho beznádej, bola Lenka. Bázeň Lazu Kostića v súvislosti s mladučkou Lenkou bola viacnásobne opodstatnená: pre veľký vekový rozdiel si netrúfol ani pomyslieť na ženbu a manželstvo a preto bezhlavo utiekol najprv do kláštora a neskôr do manželstva s inou. Lenka o dva mesiace neskôr, v deň svojich 25.-tych narodenín umiera. Sú domnienky, že spáchala samovraždu. Potom už dráma jednej zdrvujúcej lásky môže pokračovať výlučne v nebeských sférach a premieňa sa v opravdivú tragédiu.

Básnikom zidealizovaná jeho milá, Lenka Dunđerská sa v srbskej poézii stala trvalou lyrickou rezonanciou. Ona sa zostarenému básnikovi, posadnutému jej krásou, presťahúva do jeho snov, odkiaľ ho v každú noc pozívala do tej večnosti, v ktorej sú vekové rozdiely navždy umlčané.

„Ľúbostná kolonáda Lazu Kostića, básnika nadšeného mladosťou a krásou pôvabnej Lenky Dunđerskej, Santa Maria della Salute má v sebe takmer kozmickú silu..." takto zhodnotil spisovateľ Miro Vuksanović vznik a význam tejto jedinečnej antologickej básne o nescelenej láske.

Laza Kostić, ktorého 175. výročie narodenia si pripomíname v týchto dňoch (31. január 1841 — 26. november 1910) svoju láske k Lenke opísal v spomenutej básni, o ktorej literárni znalci hovoria, že je najkrajšia srbská ľúbostná báseň, že je absolútna báseň a najúplnejšia báseň doteraz napísaná v srbskej reči. Ponúkame úryvok:

 

...

Dve se u meni pobiše sile,
mozak i srce, pamet i slast.
Dugo su bojak strahovit bile,
ko besni oluj i stari hrast:
napokon sile sustaše mile,
vijugav mozak održa vlast,
razlog i zapon pameti hude,
Santa Maria della Salute.

Pamet me stegnu, ja srce stisnu',
utekoh mudro od sreće, lud,
utekoh od nje - a ona svisnu.
Pomrča sunca, večita stud,
gasnuše zvezde, raj u plač briznu,
smak sveta nasta i strašni sud -
O, svetski slome, o strašni sude,
Santa Maria della Salute!

U srcu slomljen, zbunjen u glavi,
spomen je njezin sveti mi hram.
Tad mi se ona odonud javi,
ko da se Bog mi pojavi sam:
u duši bola led mi se kravi,
kroz nju sad vidim, od ne sve znam
zašto se mudrački mozgovi mute,
Santa Maria della Salute.

...

 

Katarína Pucovská