Dialóg dvoch slovenských komunít v Česku

Kovačická insita a štetcom a perom spojené dve formy umenia, popísaný dialóg slovenských komunít z Vojvodiny a Česka, prezentované boli v súzvuku s lahodnou hudbou na včerajšej vernisáži v Slovenskom dome v Prahe. Vladimír Skalský, predseda Svetového združenia Slovákov žijúcich v zahraničí hovoril o fenomenálnych obrazoch slovenských insitných maliarov z Vojvodiny v Srbsku, predovšetkým z Kovačice a Padiny. Prezentoval tiež aj kalendár, v ktorom maliarsko-literárny dialóg vedú insitní maliari, členovia Galérie Babka Kovačica so slovenskými spisovateľmi, žijúcimi v Prahe. „Je to dialóg dvoch celkom odlišných, a predsa v čomsi intímne si blízkych slovenských komunít," konštatuje Skalský v úvodníku stolového CD kalendára. Galériu Babka na vernisáži zastupoval jej zakladateľ Pavel Babka, ako aj Klára Babková a Zuzana Jarmocká.

 

Gaco Novomesský, Vladimír Skalský, Pavel Babka, Klára Babková a Zuzana Jarmocká (Foto: Slovenský dom v Prahe)

 

Gaco Novomesský, Vladimír Skalský, Pavel Babka, Klára Babková a Zuzana Jarmocká (Foto: Slovenský dom v Prahe)

 

Expozíciu Slovenské insitné umenie zo Srbska zo zbierky Galérie Babka v Kovačici, ktorú včera podvečer otvorili v Slovenskom dome v Prahe, tvoria diela 22 insitných maliarov rôznych vekových kategórií. Medzi iným je tam aj obraz Sestry Jána Strakúšeka (1926-2014), ktorý v CD kalendári perom tlmočila Naďa Vokušová.

Sklonené oči k výšivke, sediac oproti sebe, dívajú sa vlastne na seba. Sestry. Rovnaké, ale predsa každá úplne iná, každá s iným neznámym svetom v sebe, inými snami, túžbami, možno už i tajnými láskami. Ešte tu sedia blízko seba, vo svojej stále dievčensky útulnej izbičke. Ešte sa, keď zdvihnú zrak od zradnej ihly, neraz bez zjavnej príčiny rozosmejú tak, až sa rozkotúľajú po stole farebné špuľky s niťami. I večer, keď zaspávajú v nepreniknutelnej tme vo vysoko nastlaných posteliach, pozerajú sa na seba a šepkajú si, tichúčko, len tak, aby ich rodičia vo vedlajšej izbe ani v najmenšom nezačuli – o prežitom, krásnom, o boľavom i slastnom. Svoj smiech i plač zadúšajú ťažkými perinami. V týchto chvíľach si nevedia ani predstaviť, že by všetko mohlo byť inak. Že raz bude každá inde, možno zostanú veľmi vzdialené, každá v inom svete, s inými ľuďmi, na ktorých sa radi budú dívať cez deň pri práci i v noci v nepreniknuteľnej tme... Mám sestru. Život nás tiež odvial ďaleko od seba, zmenil nám každej meno, vyskúšal ako prísny telocvikár z mnohých kotrmelcov, podrásal rokmi i starosťami. Nie sme spolu už veľmi dlho. Stále však sedíme oproti sebe dívame sa na seba. Očami svojho detstva, svojej bezstarostnej mladosti, očami našich tajomstiev, najmä však orieškovohnedými očami našej mamy a tými nebovomodrými, ktoré mal náš otec. Dnes očami mojimi a jej. Očami našich detí...

Naďa Vokušová

 

Naďa Vokušová pred Strakúšekovým obrazom Sestry (Foto: Slovenský dom v Prahe)

 

Naďa Vokušová pred Strakúšekovým obrazom Sestry (Foto: Slovenský dom v Prahe)

 

Ďalšie literárne a maliarske diela si pozrite a prečítajte v kalendári na rok 2016 s obrazmi slovenských naivistov zo Srbska a textami slovenských spisovateľov z Česka TU:

 

 

Na vernisáži sa prihovoril aj riaditeľ galérie Pavel Babka, a spevom a hrou na gitare večierok ozvláštnil hudobník Gaco Novomesský. Ako spisovateľ aj on sa predstavuje v hore uvedenom CD kalendári, v ktorom sa vtipne zamýšľal nad olejomaľbou Jána Chlpku Matka a dcéra.

 

Zuzana Jarmocká pred otvorením výstavy na tvári miesta prezentovala svoju tvorbu

 

Zuzana Jarmocká pred otvorením výstavy na tvári miesta prezentovala svoju tvorbu

 

Kalendár na rok 2016 vznikol vďaka Galérii Babka, Svetovému združeniu Slovákov v zahraničí a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Výstava bude otvorená do 22. februára 2016.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články