„Ctite si otcov mozole krvavé"

Spisovateľ a publicista Ján Jančovic sa narodil 6. februára 1941 v Pôtri, v okrese V. Krtíš na Slovensku. Už niekoľko desaťročí sa venuje problematike dolnozemských Slovákov, ktorí sa pred dvesto až tristo rokmi vysťahovali najmä na územie Maďarska, Rumunska a Srbska. Veľa času strávil v archívoch študovaním rôznych dokumentov, cestovaním, pozorovaním, rozhovormi s pamätníkmi. Svoje bohaté poznatky, zážitky a skúsenosti zúročil v dvanástich knihách a stovkách novinových článkoch, ktoré uverejnil v rôznych periodikách, zborníkoch a ročenkách. Tiež aj na tejto webovej stránke a jeho texty o niektorých významných udalostiach a osobnostiach dolnozemských dejín si možno prečítať v našom Okienku do dejín TU:
http://www.kulpin.net/component/content/article/2-uncategorised/5119-okienko-do-dejin

 

„Ctite si otcov mozole krvavé“

 

K 75. narodeninám Jána Jančovica žurnalistka Beata Chrenková pre Evanjelický posol spod Tatier urobila rozhovor s oslávencom. Možno si ho prečítať na maďarskom portály oslovma.hu TU:
http://www.oslovma.hu/index.php/hu/kultura/156-kultura2-kultura2/1336-jan-janovic-75-ctite-si-otcov-mozole-krvave

Z príspevku vysúvame niektoré časti:

- Špecializujete sa na regionálnu históriu a život dolnozemských Slovákov. Prečo práve na tieto témy?

O Dolnej zemi ma zaujalo rozprávanie najstarších, ktorí už dávno nežijú a vedeli o časti svojich predkov, ktorí sa pred dvesto rokmi vysťahovali najmä do Banátu, kde potom aj oni chodili ešte na začiatku 20. storočia nakupovať ovčie stáda. Bol to najmä obchodník Pavel Kukučka, ktorý sa týmto obchodom zaoberal so svojím otcom Štefanom. Tie príbehy ma zaujali už v detstve a neskôr „nakopli" do hlbšieho bádania a ciest na Dolnú zem, kde Slováci, najmä pôvodom z Novohradu, sa pred dvesto až tristo rokmi (Békešská Čaba) usadili.

- V publikácii Pretvorili dolnozemskú rovinu ste zmapovali takmer sto významných osobností žijúcich na Dolnej zemi. Keby ste z nich mali vybrať troch naj..., ktorí by to boli a prečo?

- Z Békešskej oblasti to bol novohradský rodák Ľudovít Haan farár a historik, prvý autor historického diela o založení Békešskej Čaby. Jeho otcom bol farár Ján Haan. Z Čanádskej oblasti farár Ján Kutlík, publicista, zakladajúci člen Matice slovenskej, zakladateľ spolkov pre vzdelávanie a racionálne hospodárenie. V Báčke farár Ján Stehlo, spoluautor Slovenského prestolného prosbopisu z roku 1842. V Banáte pedagóg, spisovateľ a priekopník nových foriem poľnohospodárstva, národovec Albert Martiš, v Srieme farár a dramatik Vladimír Hurban Vladimírov.

Ste autorom literatúry faktu, to znamená, že často ste museli bádať v rôznych archívoch, často cirkevných, keďže dolnozemskí Slováci sú väčšinou evanjelici. Čo najzaujímavejšie ste v nich objavili?

- Platí to najmä o Slovákoch vo Vojvodine, kde okrem obce Selenča, kde žijú Slováci evanjelickej a rímskokatolíckej konfesie, vo všetkých ďalších Slovákmi osídlených obciach žijú výlučne evanjelici. V Padine to bol zachovaný jedinečný dokument z roku 1808 písaný po slovensky, ktorý bol ako pas vo forme morálneho vysvedčenia Jána Tomáša z Chrtian, vysťahujúceho sa do Kovačice. Za celú obec ho podpísal richtár, potom zemepán, notár a správnosť potvrdil aj miestny evanjelický farár. Medzi moje prvonálezy z Banátu patrí aj vysvetlenie pri priezviskách v piatich novohradských obciach. Prímeno Bardán dostali Slováci, ktorí sa v roku 1786 vrátili z banátskeho Bardánu, kde ich do tejto časti uhorskej krajiny roku 1783 pozval na základe zmluvy so zemepánom prvý evanjelický farár Matej Baráni, dovtedy 16 rokov farár v Pôtri.

 

(Beata Chrenková Evanjelický posol spod Tatier)

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

urad

Letmo

Vladimír Labáth (1922 – 1997)

Život

Dym z cigarety.
Kytica nádejí.
Večný boj o svety.
Jeden strom v aleji.

Túha po niečom.
Zlato a mozole.
Radosť pod mečom.
Zločinci v kostole.

Žízeň po krvi.
Volanie prorokov.
Túha byť prvý.
Závody stá rokov. ...

 

Posledné komentáre

Posledné články