Literárny večierok venovaný ženám

V ústrety Medzinárodnému dňu žien Kultúrno-umelecký spolok Vladimíra Mičáteka z Kysáča usporiadal literárny večierok venovaný ženám. Hostkou bola Mária Kotvášová-Jonášová z Kovačice. Prítomných privítal predseda tohto kultúrno-umeleckého spolku Michal Francisty a o osobnosti Vladimíra Mičáteka text prečítal učiteľ dejepisu na dôchodku Rastislav Surový. Príležitotné verše venované ženám prečítali štyria Michalovia: Michal Ivičiak, Michal Vrška, Michal Ďurovka a Michal Francisty.

 

Literárny večierok venovaný ženám

 

Michal Francisty na začiatku vyzval superintendentku evanjelicko-metodistickej cirkvi Annu Kunčákovú o kratší príhovor. S hostkou Máriou Kotvášovou-Jonášovou rozhovor viedla Milina Chrťanová. Prítomní si vypočuli zaujímavé príbehy z autorkinho života, ktoré jej boli podnetom na písanie svojich diel pre deti a mládež.

 

Literárny večierok venovaný ženám

 

Z tvorby Márie Jonášovej-Kotvášovej prečítali žiačky Kristína Madacká a Miluška Vranková, ako i sama autorka. Prihovorila sa aj Anna Legíňová.

 

Literárny večierok venovaný ženám

 

Z prítomných sa hostke prihovorila aj jej kolegyňa, profesorka slovenčiny Ľudmila Berediová-Stupavská, pochváliac jej tvorbu, ktorá je obľúbeným čítaním tínedžerov, ako i vhodným výberom pre recitátorov. Pritom ju vyzvala pokračovať v písaní románu Mať pätnásť je také ťažké alebo striptíz a dať tomu pôvodne plánovaný názov Dosnívaný sen.

 

Literárny večierok venovaný ženám

 

Literárny večierok prebiehal v Slovenskom národnom dome. Po večierku otvorili predajnú výstavu ručných prác, ktorá tiež bola ladená k 8. marcu.

 

kp-mp

 

Komentárov  

-1 #1 martinmartin prebudil 2016-03-08 02:36
Myslím si, že to veľmi dobre robíte... Aj vydrťtev Tom, akže do Toho pevne a hlboko veríte... Držíme Vám palce...
Citovať | Nahlásiť administrátorovi

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

Letmo

Pavel Čáni (1928 – 1999)

My a čas

Zľadovatený peň osihoteného
orecha,
čo sa kedysi povýšene pýšil
medzi platanmi,
prináša mi vôňu mramora,
veľkosť vzdorovania
afirmáciu snov
a spoznanie:
že si len veci môžu večne
uťahovať z času.

My a naše city a tvorivé
myšlienky
ešte stále musíme uctievať
najväčšieho lúpežníka, čo sa
menuje – čas...

 

Posledné komentáre

Posledné články