Motívy snívania vo všetkých jeho podobách sa od včera a do pondelka 18. apríla ponúkajú návštevníkom v Dome kultúry Javorina v Starej Turej na Slovensku. Kovačické snívanie Zuzany Holúbekovej (Kovačica, 1955) je vlastne autorkina 42. samostatná výstava a je to príbeh o vysnívanom dobrom, krásnom a romantickom svete očami a maliarskym štetcom tejto známej kovačickej insitnej maliarky. Autorka patrí k popredným predstaviteľom súčasnej maliarskej kovačickej insitnej školy. Na vernisáži prítomných privítala primátorka Sterej Turej Anna Halinárová a otvárací program slovom a piesňou spestrili aj deti.
Foto Vladimír Brezinský
V malebnom podjavorinskom kraji, na Starej Turej Zuzana Holúbeková vystavuje po necelých šiestich rokoch. Záujem o jej tvorbu aj tentoraz bol veľký. Obľúbenými maliarskymi motívmi Zuzany Holúbekovej sú slnečnice, žitné polia, hrozno, akty, erotika... Maľuje šíre banátske polia počas všetkých ročných období. Plody zeme a kvety, rovnako ako aj zvieratá Holúbeková maľuje výrazne veľké, čím zdôrazňuje ich význam.
Po prvýkrát vystavovala v rámci kolektívnej výstavy v roku 1983. Prvú samostatnú výstavu mala v roku 1999 v Kultúrno-informačnom centre v Skopiji. Mala niekoľko samostatných výstav a vystavovala aj v rámci veľkého počtu kolektívnych výstav doma a v zahraničí. Od roku 1999 vedie vzdelávací projekt – školu národného maľovania pre deti.
http://www.babka.rs/sk/index.php/autori/13-authors/69-zuzana-holubekova
Katarína Petrášová a Zuzana Holubeková (Foto Vladimír Brezinský)
Okrem obrazov Zuzany Holúbekovej v Dome kultúry Javorina v Starej Turej si možno obzrieť aj výšivky Kataríny Petrášovej z Padiny.
Foto Vladimír Brezinský
Zuzana Holubeková a Katarína Petrášová na vernisáži výstavy "Kovačické snívanie" spolu zaspievali Spievajme Slováci:
Foto Vladimír Brezinský
Na Slovensku sa Zuzana Holúbeková prezentuje v ostatných rokoch pravidelnými samostatnými výstavami. O výstave v Bojniciach TU:
http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/6718-vernisa-vystavy-zuzany-holubekovej
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)