Michal Hasík, sedemdesiatnik

„So svojimi prácami sa ťažko lúčim. Viem, že keď odídu odo mňa, je to tak, ako keď deti odídu od svojich rodičov. Viem, že raz aj ja odídem bez návratu, ale predsa niečo zostane po mne. Lebo, linajka hovorí viac ako tisíc slov. Všetko jedno, či je nakreslená, alebo vystrihnutá. Linajky pre mňa znamenajú mnoho, nimi môžem vyjadriť to, čo slovom nemôžem," hovorí Michal Hasík, ktorému včera, pri príležitosti sedemdesiatin v Združení petrovských výtvarných umelcov usporiadali retrospektívnu výstavu pozostávajúcu zo 70 jeho prác.

 

Foto Martin Pucovský

 

Michal Hasík sa narodil 27. apríla 1946 v Kulpíne. „V lete som sa hrával na ulici, veľmi rád s blatom a hlinou, z ktorej som formoval rôzne zvieratká. Boli to moje prvé sochárske práce. Večer v dome svietievala petrolejová lampa, ktorá zanechávala na stene veľké tône. Veľmi rád som sa na to díval. Moja matka šíjavala a mala papierové formy. Raz, keď som mal asi päť rokov, ma nechala samého v izbe, keď išla chovať hydinu. Keď odchádzala z izby, pohrozila mi, aby som nepostrihal štofovú látku. Ja som to pochopil tak, že papier môžem strihať a kým sa vrátila postrihal som na kúsky tie jej formy na vystrihovanie látky. " Tak si spomína na svoje nožničkové začiatky Michal Hasík, ktorý sa práve portrétovaním nožničkovým výstrihom stal známym doma a v zahraničí. Tie jeho výstrižky sú vraj ako tie tône z petrolejovej lampy na stene. Keď v spomienkach pokračoval, vysvetlil i to, že sa v ten deň s mamou naučil aj čo sú koláže. Matka totiž kúsky rozstrihaných foriem poskladala, urobila si z múky lep a všetko pozlepovala.

 

Zábery z včerajšej vernisáže, na ktorej sa prihovorila predsedníčka petrovských výtvarníkov Mária Ivičiaková, predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová (ktorá výstavu aj otvorila)a Milan Vereš a zaspievala Milina Častvenová za sprievodu Jána Andrášika

 

Zábery z včerajšej vernisáže, na ktorej sa prihovorila predsedníčka petrovských výtvarníkov Mária Ivičiaková, predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová (ktorá výstavu aj otvorila)a Milan Vereš a zaspievala Milina Častvenová za sprievodu Jána Andrášika

 

Foto Martin Pucovský

 

Foto Martin Pucovský

 

Foto Martin Pucovský

 

Na narodeninách nechýbala ani narodeninová torta, ktorá bola nezvyčajného tvaru

 

Na narodeninách nechýbala ani narodeninová torta, ktorá bola nezvyčajného tvaru

 

Michal Hasík začal maľovať, keď zakončil základnú školu. Potom chcel študovať sochárstvo ale ukončil iba zámočnícke remeslo. Prvú samostatnú výstavu mal ako 17-ročný a to 25. mája 1963 vo Vrbare v Báčskom Petrovci. Už vtedy, okrem obrazov vystavoval aj drevoryty, práce z plechu, sochy a reliéfy. Popri zamestnaní študoval úžitkovú grafiku a diplom úžitkového grafika získal v Mníchove roku 1972.

Pred odchodom do Nemecka roku 1968 mal ešte dve samostatné výstavy: v Petrovci a Ľubľane. V Nemecku sa začal zaoberať nožničkovým výstrihom na papieri, čo mu bolo dodatočným zdrojom zárobku. Vystavoval i v Kovačici a viacerých nemeckých mestách. V Petrovci si urobil vlastnú galériu Môj dom. Pri príležitosti 50 rokov umeleckej práce vydal knihu vlastných sebareflexií Michal Hasík 50 rokov umeleckej tvorby.

 

Foto Martin Pucovský

 

Foto Martin Pucovský

 

„Teší ma, ak moje výtvory dostali miesto v byte, na stene iných ľudí, že zaujali kútik v ich srdci. Možno sú i preto moje práce najčastejšie malého formátu ," vyznáva sa M. Hasík.

 

Foto Martin Pucovský

 

Foto Martin Pucovský

 

Hasíkove výstrižky sú uschované v mnohých srdciach. Uschované sú aj vo veršoch Pavla Mučajiho, ktorý majstrovi Michalovi Hasíkovi ako uznanie 5. februára 2004 venoval báseň Ruky majstra Hasíka:

...Len jeden je Michal Hasík
Aj nožničky jedny má.
Kreslí, farbí, vystrihuje.
Aká je to krásna hra!

 

Foto Martin Pucovský

 

Foto Martin Pucovský

 

Výstavu Michala Hasíka k sedemdesiatke, jubilantovi usporiadalo Združenie petrovských výtvarných umelcov.

Výstava je nainštalovaná v Kultúrnom stredisku, v miestnostiach Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec (v bývalej štátnej škole) v Báčskom Petrovci, vchod z Ulice Maxima Gorkého 17.

 

Katarína Pucovská

Foto Martin Pucovský

 

Komentárov  

0 #2 ŽivióóóóóJán Sabo 2016-05-06 06:43
Stačí len kúsok papiera a nožničky a je tu niečo, čo sa bežne nevidí - krásny neopakovateľný tieňový portrét. Podotýkam, že bez opravy, tá tu totiž nemá miesto. Aj my máme dva malé, no vzácne čierne papieriky, za čo ďakujeme a želáme ešte mnoho liet v tvorivej činnosti.
Sabovci z Prievidze
Nahlásiť administrátorovi
0 #1 blahoprianie MichaloviŠefčíkovci, Senica 2016-04-30 08:55
Michale, mal si 30 keď som sa prvýkrát postavil pred Tvoje nožničky a hľa, prešlo ďalších 40, no vďaka Bohu ešte sme tu a my Ti prajeme, aby Ti nožničky ešte dlho neotupeli, štetce nevyschli a ruky sa neroztriasli. Myslíme na Teba aj preto, že sa nám denno denne pripomínaš zo stien v byte zarámovanými výstrižkami portrétov a olejomaľbou kulpínskeho kostola, fary a batúšovej krčmy. Ďakujeme, že si a zostaň ešte dlho. Tvoji Šefčíkovci
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články