Svätodušné sviatky - Turíce sú spolu s vianočnými a veľkonočnými sviatkami najvýznamnejšie kresťanské sviatky, tzv. výročité sviatky. Svätia sa rovnako ako Vianoce a Veľká noc dva dni a v pravoslávnej cirkvi až tri dni. Ich podstatou je vskutku oslava našej vlastnej vnútornej sily. Ducha v nás. Sväté písmo chápe totiž Ducha Svätého ako tvorivú silu všetkého života. Akoby teda mali našu pozornosť upútať na tú veľkú silu v nás, o ktorej rozmeroch veľa nevieme. Neraz počúvame vedcov, ktorí hovoria o zázračnej, nezničiteľnej energii v človeku. Je to súčasné vyjadrenia toho, čo cirkevná dogma pomenúva Duchom Svätým v nás, Božej milosti v nás, daroch Ducha v nás.
Symbolom Ducha Svätého je holubica
Začíname teda obdobie "Svätodušného kruhu". V deň Turíc bol Duch Svätý zjavený ako tretia božská osoba Svätej Trojice a zároveň bola v tento deň zjavená Cirkev. Turíce – slávnosť Zoslania Svätého Ducha –Svätodušné sviatky, ktoré mnohí poznáme aj pod názvami Turíce, Rusadle, Letnice či Zelené sviatky, patria k pohyblivým sviatkom a slávia sa na 5O. deň po Veľkej noci. Preto termín ich osláv môže v jednotlivých rokoch pripadať na dni od 10. mája do 13. júna. V tomto roku sme mali Veľkú noc koncom marca, takže aj Svätodušné sviatky prichádzajú skoro, teda 15. a 16. mája.
Známych je sedem darov Ducha Svätého, a to: Dar múdrosti, Dar rozumu, Dar rady, Dar sily, Dar poznania, Dar nábožnosti a Dar bázne Božej.
K symbolom Ducha Svätého patrí najmä voda, ktorá naznačuje jeho pôsobenie pri krste, a oheň, symbolizujúci jeho pretrvávajúcu silu a tiež oblak a svetlo. Až neskôr sa tradičným symbolom Ducha Svätého stala holubica.
V Gréckokatolíckej cirkvi sa v turíčnu nedeľu pri príležitosti sviatku Svätej Päťdesiatnice, čiže Zostúpenia svätého Ducha uskutočňuje Archijerejská Božská liturgia svätého Jána Zlatoústeho. pri príležitosti sviatku Zoslania Ducha Svätého tradične konajú Svätodušné púte.
V pravoslávnej cirkvi sa tento sviatok menuje Duhovi, Trojice alebo aj Pedesetnica a veriaci počas týchto sviatkov do chrámov prinášajú sviežu zelenú trávu a kvety.
Tieto sviatky sú opradené mnohými pranostikami: „Do Ducha, nespúšťaj sa kožucha, po Duchu, lež na kožuchu." Ľudia nemali veľkú radosť, ak počas Turíc pršalo, pretože: „Svätodušné sviatky s dažďom robia neúrodný rok a predpovedajú biedu." Roľníci tieto dni, bohaté na neraz ničivé búrkové dažde, spájali s možnou skazou obilia a tým i nedostatku múky na budúci chlebík. Ďalšou pohromou bývajú mokré Rusadle i na sená. Upršané zelené sviatky majú podľa deduškovských právd aj ďalekosiahlejší význam, keď sa vravieva: "Modré Letnice - bohaté Vianoce, mokré Letnice - pochmúrne Vianoce".
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)