50. ročník festivalu Slovesná jar

V dňoch 7. – 10. 6. 2016 Matica slovenská na Slovensku usporiadala jubilejný 50. ročník najstaršieho literárneho festivalu Slovesná jar. Do podujatia organizátori zapojili aj literátov z diaspóry, ktorí sa predstavili v rámci samostatného programu. Už v prvý deň v Matici slovenskej v Martine otvorili výstavu 150 rokov slovenských novín a časopisov vo Vojvodine a v druhý deň bolo stretnutie so slovenskými autormi žijúcimi v zahraničí. V programe Podoby slova účinkovali: Dagmar Mária Anoca (Rumunsko), Zdenka Valentová-Belić a Vladimír Valentík (Srbsko) a Dušan Tóth (Kanada).

 

Foto: http://matica.sk/news/2016/06/slovesna-jar/

 

Foto: http://matica.sk/news/2016/06/slovesna-jar/

 

Kurátor výstavy 150 rokov slovenských novín a časopisov vo Vojvodine Vladimír Valentík priblížil túto dokumentárnu výstavu, ktorá vznikla v roku 2014 a venovaná je vzácnym jubileám: 150 rokov slovenskej tlače, 70 rokov Hlasu ľudu, 75 rokov kontinuity slovenských detských časopisov, 65 rokov Nového života, 65 rokov Rádia Nový Sad a 20 rokov Roviny.

 

Foto: http://matica.sk/news/2016/06/slovesna-jar/

 

Foto: http://matica.sk/news/2016/06/slovesna-jar/

 

Literárne posedenie so zahraničnými autormi prebiehalo v Dome Jozefa Cígera Hronského. Predstavitelia zo Srbska Zdenka Valentová-Belić, šéfredaktorka literárneho časopisu Nový život a Vladimír Valentík, riaditeľ Slovenského vydavateľského centra prítomným priblížili kultúrny život vojvodinských Slovákov.

Literárny festival Slovesná jar bol spojený so 155. výročím prijatia Memoranda národa slovenského, 170. výročím založenia Slovenských pohľadov – najstaršieho kultúrneho periodika v Európe a 100. výročím úmrtia Svetozára Hurbana Vajanského.

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

Letmo

Pavel Čáni (1928 – 1999)

My a čas

Zľadovatený peň osihoteného
orecha,
čo sa kedysi povýšene pýšil
medzi platanmi,
prináša mi vôňu mramora,
veľkosť vzdorovania
afirmáciu snov
a spoznanie:
že si len veci môžu večne
uťahovať z času.

My a naše city a tvorivé
myšlienky
ešte stále musíme uctievať
najväčšieho lúpežníka, čo sa
menuje – čas...

 

Posledné komentáre

Posledné články