Petrovská dedina – petrovské ulice

Petrovec, naša pýcha, pupok slovenského dolnozemského života i keď pomerne mladá osada, ale v našom ponímaní aj najdôležitejšie tunajšie stredisko a aj najstarší ostrovček slovenskosti na pustatinách južnej Báčky, prežil už vyše 270 rokov a hádam, ako slovenská osada, prežije ešte veľa ďalších. Keď sme sa tu začali osádzať, najskôr na „Fukare" (to sú tie pokrivené uličky v strede mesta), mená ulíc sme vtedy ešte nepotrebovali. S príchodom ďalších prisťahovalcov, vznikali už aj väčšie ulice a dostávali mená, ako: Pilišská, Maglódska (odtiaľ sem prišli ďalší – tieto názvy však už nejestvujú) a vznikol tu aj „Miko(lo)v salaš" (Nikolu, poslovenčili na Mikolu), avšak začali sme sa šíriť aj na druhú (pravú) stranu Begeja, ktorá bola vyššia a nepodliehala záplavám. Tu žili Srbi a v pamiatke nám zostal „Rácky kraj", „Popova ulička", „Budžák" (veľký a malý), „Prnjavor" (veľký a malý), ba aj „Vrbara" (srbský názov) atď.

 

Foto Martin Pucovský

 

Foto Martin Pucovský

 

Začali sme si stavať príbytky aj v predĺžení „Ráckeho kraja" a vzniká „Zabara", na čo sa hodne neskoršie nadväzuje aj „Kanálska" ulica. Smerom ku „dvorom" (vtedy boli za dedinou) vzniká „Psia" ulica (mali tu veľa psov, aby ohlásili, či sa okolo maštalí, stohov... nepotulujú zlodeji). Paralelne s ňou, vzniká aj „Lukavská" (na lúky) a „Drozdiarska".

Na západ od stredu dediny, pôvodnej „Fukary", vzniká „Republika" (najstaršia na svete, lebo vyhnala aj „Pazuchu"), „Pazucha", „Kulpínska" ulica, „Buľkeská" s výhonkom „Kňazovej", no a potom je tu ešte „Drakova" a „Školníkova", po ktorých smerom na juh vzniká „Nový šor" a hodne neskoršie aj „Áláš" (staré jarmočisko), „Židov šor", „Delodefia" a sú tu aj „Na Varadínskej ceste", „Sejky".... Smerom ku cintorínu vznikla „Hrobová" a vyššie od „Zabary" vznikajú aj „Vršky". Gymnázium sa stavalo na mieste, kde pôvodní Srbi mali cintorín a ich kňazi súhlasili, že tu môže stáť aj ustanovizeň kultúry.

 

Petrovská dedina – petrovské ulice

 

To by bol asi pôvodný Petrovec. Jeho kostra v najzákladnejších črtách. Okolo tejto kostry osada rástla. Otvárali sa nové ulice, uličky a bol tu čoraz väčší tlak, nátlak, všetky aj pomenovať. Aby sa presnejšie vedelo, kde kto býva, lebo dlhé roky mnohé ulice nemali nejaké meno, no vedelo sa kde kto býva. Boli tu iba staré „numery" domov. V uličke „Bečkerek" sme mali číslo 142, ale na „Novom šore", to už bolo 1542.

Keď sa pristupovalo ku „kršteniu" ulíc, každý si to podľa úradných zákonov „ťahal" na svoju stranu a boli tu názvy, ako nemecké, tak aj maďarské, no niektoré nám nikdy nezišli pod kožu. Zabudlo sa na názvy, ako hypotetický „Ferencz Jozska", „Horty Miklósa", „Kráľa Petra", „Vojvodu Putnika" atď. V pamäti nám však zostávajú vryté tie našské staré názvy. Prišla „socialistická revolúcia" a dostali sme ulice „Karla Marxa", „Fridrich Engelsa", „Leninovu", „Tolstojovu", „Proletársku", „Prvého mája" atď. o menách ktorých vedia len tí, čo tam bývajú.

Hlavná ulica už mala rad mien. Posledne je to ulica „Maršala Tita", ale aj dosiaľ počuť, že „býva na Hlavnej". Tito, napriek všetkému čo sa o ňom popísali, predsa bol velikán a to nie len v našom úzkom ponímaní, ale aj v ponímaní sveta. Aj dosiaľ sa o ňom robia „štúdiá", „analýzy" a všetko sa to nejako poberá v smere, že bol velikán. Asi bol aj jediný, čo sa zaslúžil o Nobelovu cenu za mier, lenže mu ju nedali.

Teda, ak je potrebné zase „krstiť" tie naše ulice, nedbám. V nejednom prípade sa to hodí, ba až sa žiada, ale pozor! Nerobme žiacke chyby, aby sme nemuseli byť znovu „krstní rodičia", keď sa situácia zmení. Hlavná ulica sa „šírom sveta" nazýva len „Hlavnou", „Centrálnou" a podobne. V New Yorku majú „Broadway", čo by zodpovedalo „Širokej" ulici. Nikomu nevadia tie „neutrálne" pomenovania.

Počul som, že ak sa má meniť meno ulice „Maršala Tita", tak potrebujeme zmeniť aj meno uličky „Svätoplukovej". Aká sprostosť! Tá ulička má meno velikána našej histórie. Máme aj „Štúrovu", „Hurbanovu" (Bečkerek), „Kvačalovu"... atď. A nech máme, nech zostanú tým, čo sú. Musíme si dbať na historické mená ulíc.

 

Ján Kulík

 

Komentárov  

+2 #1 RE: Petrovská dedina – petrovské ulicePekne napísané 2016-07-23 21:47
Nielen o Petrovci, ale aj o iných slovenských osadách by bolo dobre podobne písať. Starší si tak pripomenú to, čo už možno pozabudli a mladší nech pamätajú, že majú na čo byť hrdí.
Citovať | Nahlásiť administrátorovi

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

urad

Letmo

Vladimír Labáth (1922 – 1997)

Život

Dym z cigarety.
Kytica nádejí.
Večný boj o svety.
Jeden strom v aleji.

Túha po niečom.
Zlato a mozole.
Radosť pod mečom.
Zločinci v kostole.

Žízeň po krvi.
Volanie prorokov.
Túha byť prvý.
Závody stá rokov. ...

 

Posledné komentáre

Posledné články