Vinica zreje

VHV-ho dráma Vinica zreje, v režisérskej verzii Michala Babiaka, sa začína okolo roku 1930 a končí sa súčasnosťou. Za necelé dve hodiny na javisku sa premietne takmer celé storočie. Dej sa odohráva v jednej tunajšej rodine (čítaj: v našom slovenskom dolnozemskom etniku). Z dlhých sedliackych sukieň sa postupne dostávame do doby tetovania a mobilov. Folklórne slovenské prvky sú však stále prítomné, síce ku koncu už iba v akejsi gýčovej forme, ale sú stále tu. Takáto dráma, či komédia, alebo skôr satira, vskutku málo hovorí o vinici. Možno by chcela náš pohľad upriamiť na vinicu Pánovu – Pánova vinica je spoločenstvo, kde každý vkladá svoje talenty a schopnosti, aby bola čoraz krajšia a najmä úrodnejšia. Lebo, ak sa tak nerobí, vinica upáda, zdevastuje sa a ovocie viac neprináša. Boj o jej udržanie sa prehráva. V zápase o zachovanie našej tradície a identity, akoby sme aj my prehrávali. Zanikáme, odchádzame... Nakoniec, s kuframi, odchádzajú aj herci z javiska. Odchádzajú, ale pokrikujú: Nezhasínajte, ešte sme tu... Ešte nezhasínajte, ešte sme...

 

Vinica zreje

 

Vinica zreje

 

Vinica zreje

 

Vinica zreje – ale vskutku ide o dozrievanie a pomaly aj prezrievanie (!) našej slovenskej menšiny, zelenej vetvy...Je to komédia, v ktorej sme sami sebe na smiech...Dej hry je situovaný do veľkej sriemskej dediny okolo roku 1930. V rodine gazdu Zvolenského navonok je všetko v poriadku: syna Paľa si oženili s peknou Ančou, dcéra Zuzka je v Belehrade, na tradičnom „slúžkovskom pobyte", viníc majú, gazdovstvo stojí na pevných základoch... Avšak... Syn bol oženený primladý, je stále príliš viazaný za matku a aj k sestre Zuzke prechováva väčšiu lásku (?) ako k vlastnej manželke. Jeho manželka túži po zrelej láske a nachádza ju mimo domu, alebo aj v dome, kde je jediným mužom, okrem jej na jedno oko slepého manžela, ešte svokor...Dedinský pisár je sukničkár, jeho žena má zas problém s alkoholom...Keď nevesta Anča otehotnie nastoľuje sa otázka: kto je otcom? Problémov je teda neúrekom. Najbolestnejšie sú však tie: čo a ako ďalej? Zúfalo vyznieva aj zhudobnená báseň Andreja Sládkoviča „Hojže Bože..." ktorú acapella zaspieval Samuel Medveď.

Hojže, Bože, jak to bolí,
keď sa junač roztratí
po tom šírom sveta poli
na chlebovej postati;
každý svojou pošiel stranou
hnaný žitia nevoľou;
v osamelých sa havranov
zmenil kŕdeľ sokolov!

 

Vinica zreje

 

Či sa skutočne kŕdeľ silných, krásnych sokolov mení v osamelých havranov? Prečo sú tie stále prítomné folklórne prvky čoraz viac gýčové? Prečo sa v scénografii nad javiskom nad všetkým nadnáša veľký Dyonízos, boh vína, ktorý sa spája s divokými orgiami? Prečo sa tie volajúce hlasy na záver predstavenia čoraz slabšie???

 

Vinica zreje

 

Vinica zreje

 

Vinica zreje

 

Zverenci režiséra Michala Babiaka sa dobre pasovali so zverenými úlohami a na včerajšej premiére dokázali, že hra Vladimíra Hurbana Vladimírova, napísaná ešte v roku 1934 sa bezproblémovo rámcuje aj súčasnosťou. Ani po takmer 100 rokoch zo slovenských rodín nevymizla nespokojnosť prameniaca z dedičstva a stále je prítomná migrácia mladších členov rodiny do väčších miest a do zahraničia. Podvádzanie, alkoholizmus a smilstvá sa akoby stávali súčasnými trendmi...

 

Vinica zreje

 

Vinica zreje

 

Vinica zreje

 

O čom je táto hra?

Základná myšlienka hry dala by sa určiť ako rozmáhanie sa krízy tradičnej slovenskej vojvodinskej rodiny, krízy vzťahov a skepsa v súvislosti s otázkou možnosti návratu k istým tradičným hodnotám...Vrcholom krízy je dočasný návrat z Belehradu dcéry Zuzky, ktorá úplne stratila puto so svojou rodinou a svojim domovom a očarená ľahkým životom a ešte ľahšími mravmi veľkomesta, po rade konfliktov vracia sa tam, kam ju srdce ťahá – do Belehradu. Na takto skvele rozpracovanom základe kolízie, dej na konci druhého dejstva kulminuje vo veľkej roztržke medzi hlavnými postavami, kedy masky padajú a dvojtvárnosť postáv je obnažená do špiku kosti. Tretie dejstvo prináša znova navonok šťastné rozuzlenie: nevesta Anča je tehotná, čo je medzníkom nového života, prísľubom nového základu, na ktorom môže rodina stavať. No som si istý, že to nie je nadinterpretácia z mojej strany, keď si položím otázku: myslí to ten VHV vážne, alebo je tam priestor na interpretáciu v ironicko-sarkastickom tóne, kedy vyslovené a mienené naberá celkom iný rozmer. " – uvádza Michal Babiak

 

Vinica zreje

 

Vinica zreje

 

Vinica zreje

 

Vinica zreje

 

Inscenáciou Vinica zreje boli otvorené 21. Petrovské dni divadelné. Vznikla v rámci osláv 150. výročia divadla v Petrovci, ktoré si pripomíname s heslom Medzi tradičným a moderným. Toho hesla sa držal aj režisér Michal Babiak. Pred včerajšou premiérou sa prihovorili Jaňa Urbančeková-Fejzulahiová a Ľuboslav Majera, ktorý tohtoročné Petrovské dni divadelné i otvoril. Predpremiéru predstavenia, ktorá bola v piatok, si nenechal ujsť ani úradujúci správca Srbského národného divadla z Nového Sadu Zoran Đerić.

 

Vinica zreje

 

Viera Krstovská, Zoran Đerić, Zdenka Valentová-Belićová a Michal Babiak

 

Osoby a obsadenie:
Pavel Zvolenský, gazda..................................... Andrej Matúš
Mara, jeho žena................................................. Katarína Melegová-Melichová
Paľko, ich syn ................................................... Ján Trpinský
Zuzka, ich dcéra ............................................... Katarína Melichová
Anča, nevesta ................................................... Viera Dorčová-Babiaková
Pavel Očovan, pisár ......................................... Ivan Sabolčki
Kata, jeho žena ................................................ Anna Chrťanová-Leskovac
Mišo, sedliak ................................................... Samuel Medveď
Scéna a kostýmy: Jaroslav Daubrava, Miroslav Daubrava
Dramaturgia a výber hudby: Michal Babiak
Svetlo: Zdenko Medveď, Igor Bovdiš
Nahrávka hudby a zvuk: Vladimír Zima
Šepkárka a inšpicientka: Marína Turčanová
Javiskoví majstri: Ondrej Mištec a Ján Mega
Vedúci techniky: Zdenko Medveď
Organizátorka a predstavenie vedie: Miroslava Blažićová

 

Vinica zreje

 

Vinica zreje Slovenského vojvodinského divadla, ktorou včera odštartovali 21. Petrovské dni divadelné je jedným z 8 predstavení, ktoré si v Petrovci budú môcť pozrieť milovníci divadla do pondelka, 26. septembra 2016.

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

urad

Letmo

Vladimír Labáth (1922 – 1997)

Život

Dym z cigarety.
Kytica nádejí.
Večný boj o svety.
Jeden strom v aleji.

Túha po niečom.
Zlato a mozole.
Radosť pod mečom.
Zločinci v kostole.

Žízeň po krvi.
Volanie prorokov.
Túha byť prvý.
Závody stá rokov. ...

 

Posledné komentáre

Posledné články