Štvrťstoročie Galérie Babka

V čierňave doby, rozpade, konflikte a vojnovej búrke skrsla myšlienka: ponúknuť svetlo, pestrosť farieb, radosť detských tvári, bohatstvo úrody...Bolo to v tom roku 1991 keď sa Juhoslávia štiepala, socialistické zriadenie sa trhalo, keď vládol strach a neistota a keď protikladom desivej deštrukcie bol vznik súkromnej galérie insitného umenia, Galérie Babka. Vznikala v nežičlivých, turbulentných časoch a jej majiteľ Pavel Babka vedel, že otrasy môžu zbúrať všetko krehké, preto základy robil stabilné. Do nich vkladal nádej a lásku, čo bolo tým najpevnejším maltovým spojivom, ktoré galériu insitného umenia Pavla Babku aj po 25 rokoch udržiava na vrcholci svetovej priečky. Štvrťstoročie pôsobenia si rodina Babková, maliari, hostia a milovníci insity pripomenú v sobotu 1. októbra 2016 v priestore Galérie Babka v Kovačici.

 

Štvrťstoročie Galérie Babka

 

Galéria Babka Kovačica bola založená 1. októbra 1991. Za 25 rokov sa v nej všeličo udialo a mnohým známym osobnostiam slová „Babka" a „Kovačica" napovedajú o insite, ale aj o tunajších Slovákoch. Čo majú spoločné títo ľudia: Novak Đoković, Marián Vajda, The Rolling Stones, Jennifer Lopez, španielska kráľovná Sofia, posádka Apollo – prvý človek na Mesiaci Neil Armstrong, bývalý americký prezident Ronald Reagan, francúzsky exprezident Francois Mitterand a ďalší? Spája ich kovačická insita a všetci oni buď navštívili Kovačicu, alebo vlastnia obraz či maľovaný šamlík slovenských insitných maliarov zo Srbska. A vlastniť obraz alebo omaľovaný predmet z Galérie Babka Kovačica je otázkou prestíže a tiež znamená mať zmysel pre umenie.

 

Štvrťstoročie Galérie Babka

 

Prostredníctvom Galérie Babka sa diela kovačickej insity dostali na mnohé svetové výstavy ako EXPO 92 Sevilla, EXPO 96 Lisabon, EXPO 2000 Hannover, EXPO 2006 Aici – Japonsko, Medzinárodný fond vo Washingtone, OSCE vo Viedni, UNICEF v Ženeve, UNESCO v Paríži atď. V roku 2007 galéria sa predstavila aj v Bruseli, Štrasburgu a v Tokiu.

 

Štvrťstoročie Galérie Babka

 

Obrazy hovoria univerzálnym jazykom a aj z toho dôvodu v Galérii Babka v Kovačici v roku 2000 maľovaním začali oslavovať 21. február Medzinárodný deň materinského jazyka. Už v nasledujúcom roku 21. 02. 2001 začali aj s organizovaním okrúhlych stolov či tribún a témou prvého okrúhleho stola bol Význam materinského jazyka v zachovaní ľudového a tradičného umenia. „Snažil som sa nájsť spojitosť medzi materinským jazykom a insitným maliarstvom. Uvedomil som si, že každý maliar maľuje obraz vo svojom rodnom jazyku a my, zatiaľ čo sa naň pozeráme, si ho vyložíme v tom svojom vlastnom. Naše výstavy sú založené práve na tomto princípe v zmysle, že každý z autorov sa nám prihovára v tom svojom materinskom jazyku." Hovorí majiteľ Galérie Babka Pavel Babka.

 

Štvrťstoročie Galérie Babka

 

Galéria Babka bola v roku 2001 zo strany UNESCO vyhlásená za svetové stredisko vydavateľskej činnosti insitného maliarstva. Odvtedy v nej zhromažďujú materiál a v roku 2011 Galéria Babka predstavila aj prvú multimediálnu Encyklopédiu slovenského insitného umenia v Srbsku. Encyklopédia obsahuje vyše tisíc reprodukcií uvedených autorov. O dva roky neskôr, v roku 2013, tlačou vyšiel katalóg, do ktorého je zahrnutých 63 slovenských insitných maliarov zo Srbska, počnúc tými najstaršími narodenými v rokoch 1906, 1908 a 1909 Vladimíra Boboša, Márie Máľachovej a Jána Sokola, cez tých svetoznámych Martina Jonáša, Zuzany Chalupovej a ďalších, až po najmladších, končiac 19-ročnou Saňou Stvorcovou.

 

Katarína Pucovská a Pavel Babka

 

Katarína Pucovská a Pavel Babka

 

„Insitné umenie predstavuje dôležitý prvok etnokultúrnej identity slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, podľa ktorého je známa aj vo svete. Slovenskí umelci vytvárajú maliarske narácie a detailne zaznamenávajú farbami príbehy z každodenného života. Z lona slovenského insitného umenia v Srbsku vzišiel veľký počet plodných umelcov, ktorých diela v rámci slovenského kultúrneho dedičstva, kultúrneho dedičstvo Srbska a svetového kultúrneho dedičstva, predstavuje zaujímavú oblasť pre ďalší etnologický a antropologický výskum." Uvádza Dr Gordana Blagojević, vyššia odborná spolupracovníčka v Etnografickom ústave SANU, ktorá je autorkou textov publikovaných v katalógu, ktorý vydala Nadácia Babka Kovačica a jeho elektronickú formu si možno pozrieť TU:
http://www.kulpin.net/files/19.02.2016-monografija.pdf

Jedným z cieľov Galérie Babka bolo zapísať kovačické maliarstvo na listinu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. To sa aj podarilo. Na návrh Nadácie Babka Kovačica a Kovačickej obce Národný výbor pre nehmotné kultúrne dedičstvo Republiky Srbsko dňa 18. júna 2012 zapísal insitné maliarstvo Slovákov v Srbsku do Národného registra nehmotného kultúrneho dedičstva Republiky Srbsko.

http://babka.rs/sk/

Blahoželáme!

 

Katarína Pucovská