Benjamín Reis (1841 – 1873)

Pred 175 rokmi, 22. októbra 1841 v Báčskom Petrovci sa narodil evanjelický farár Benjamin Reis. „V Petrovci získal základné vzdelanie a neskoršie sa školil v Novom Vrbase, na Evanjelickom lýceu v Bratislave a vo Veľkom Kereši. Teológiu vyštudoval v Halle a v Bazileji. Umrel v mladom veku (32-ročný) 25. júla 1873 počas veľkej epidémie cholery v Starej Pazove," píše výtvarný kritik Vladimír Valentík, ktorý uvádza že je Reis autorom doposiaľ najstaršej zachovanej olejomaľby u nás – namaľovanej autorom z radov dolnozemských Slovákov, ktorú petrovskému múzeu darovala Ľudmila Hurbanová. Benjamín Reis krajinomaľbu menších rozmerov (32 x 40 cm) pravdepodobne namaľoval v Starej Pazove, kde pôsobil ako farár.

 

Obraz Benjamína Reisa bol vystavený na 101. výstave v Galérii Zuzky Medveďovej 1. 07. 2014 (Foto Martin Pucovský)

 

Obraz Benjamína Reisa bol vystavený na 101. výstave v Galérii Zuzky Medveďovej 1. 07. 2014 (Foto Martin Pucovský)

 

„Maľba nie je signovaná, ale je pravdepodobne namaľovaná v 60. rokoch 19. storočia, keď Benjamín Reis bol farárom v Starej Pazove v rokoch 1865 – 1873," uvádza Vladimír Valentík, ktorý poznamenáva, že sa u nás absolútne nič nepísalo o výtvarných sklonoch Benjamína Reisa.

O Reisovi píše aj Jozef Maliak v knihe Daniel Kolényi a jeho doba, kde uvádza, že do Starej Pazovy za farára prišiel v čase ...„keď petrovská cirkev počala si vydobývať vývodiace postavenie, Beniamin Reisz, petrovského učiteľa syn. K jeho poznaniu postačí pripomenúť, že sa čeľadník zo siedmej triedy v Požúne zverboval k huszárom, odkiaľ ho ovdovelá matka horko-ťažko vyslobodila ako „nyavalás huszár kaplárt", zomrel ako starý mládenec v 32 roku svojho života 25. júla 1873." V knihe ďalej píše, že po Reisovej smrti si Staropazovania za svojho budúceho duchovného zvolili Vladimíra Hurbana.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články