Riečka – Kulpín – v troch dejstvách

V sobotu 12. novembra sa konal 12. ročník súťaže v pečení kysnutých koláčov v Riečke, Slovenská republika. Okrem našich susedov z mikroregiónu nás opäť poctili svojou návštevou cukrárky zo Spolku žien z Kulpína. Súťažili v zložení Mária Struháriková, Mária Skalická a Ivanka Zorňanová.

 

Riečka – Kulpín – v troch dejstvách

 

Riečka – Kulpín – v troch dejstvách

 

Pri tejto príležitosti nám predsedníčka spolku Katarína Zorňanová pripomenula aj našu 10 ročnú spoluprácu, a to nielen slovne, ale aj krásnou tortou, ktorej autorkou bola Mária Skalická.

 

Riečka – Kulpín – v troch dejstvách

 

Všetkých 5 družstiev upieklo viac ako 20 druhov koláčov na sladko aj na slano, a keďže nezostal ani jeden, víťazmi boli naozaj všetci.

 

Pri príležitosti desaťročnice priateľstva medzi Riečkou a Kulpínom zhotovená bola aj takáto torta

 

Pri príležitosti desaťročnice priateľstva medzi Riečkou a Kulpínom zhotovená bola aj takáto torta

 

Ľudmila Turčányiová, Riečka

 

Z podujatia viac TU:
http://www.priekopnik.sk/riecka-sutaz-v-peceni-kysnutych-kolacov/

...Podujatie sa síce skončilo, ale tak ako toto priateľstvo nekončí, ani za príbehom nebola daná bodka. Nasledovala ďalšia časť kulpínsko-riečanských osláv. V maškrtení sa pokračovalo v Kulpíne. Riečania totiž zaslali Kulpínčanom tortu v tvare srdca, s krásnym etno motívom – bola nielen nádherná, ale aj veľmi chutná.

 

Foto Martin Pucovský

 

Foto Martin Pucovský

 

Foto Martin Pucovský

 

Foto Martin Pucovský

 

Pochutili si na nej ženy, tiež aj členovia združenia Objatie ale aj novinárky, ktoré sa vo významnej miere podieľali na obsahu brožúrky o kulpínsko-riečanskom desaťročnom priateľstve. V brožúrke si možno zalistovať TU:

 

 

 

Katarína Pucovská

 

Brožúrku si pozrela aj známa slovenská spisovateľka, ktorej najnovšiu tvorbu predstavili aj na práve ukončenej Bibliotéke 2016 Lena Riečanská:

Prezrela som si celú brožúru. Dojatej mi tu slzy tečú. Riečka pre mňa znamená veľmi veľa. Neskutočnú nostalgiu. Moja mamička sa tam narodila. Vyrastala v dedinke objatej horami, učupenej v doline. Nemala ľahké detstvo, pretože jej mama zomrela skoro a ona zostala 6-ročná polosirota. Detí ich bolo požehnane. Vyrastali spolu 6 súrodencov. Keď dospeli, všetci boli veľmi inteligentní, slušní ľudia s dobrým srdcom a prekrásnym súrodeneckým vzťahom. Dnes je tu z nich už len moja maminka. V marci bude oslavovať 92 rokov. Verím tomu. Je stále čiperná, všetko zvláda sama aj rozum jej slúži naplno.

Minulý rok sme boli spolu, aj s mojimi sesternicami na oslavách Riečky, kde som Riečanom darovala všetky svoje dovtedy vydané knihy a odhalila im pôvod svojho pseudonymu.

Ja sa so starostom poznám už roky aj z mojej predchádzajúcej pracovnej pozície. Len netušil, že som spisovateľka, tak bol potešený a prekvapený. Myslím, že potom aj v Riečanských novinách o tom písali.

 

Riečka – Kulpín – v troch dejstvách

 

Riečka – Kulpín – v troch dejstvách

 

Riečka je pekná obec. Ale už dostala a stále dostáva modernejší ráz. Keď som bola dieťa a chodila tam na prázdniny k maminej tete, bývala som v malej chalúpke na kopci. Pred vstupom do domu sme museli skloniť hlavu, aby sme si ju neudreli do zárubne. Na chalúpke boli malé okienka a nimi sme vykúkali, či ide niektorá tetka (tak tam hovorili) na návštevu. Za domom bol drevený záchod, ktorý mal na dverách okienko v tvare srdiečka a za ním veľká divoká, trávnatá záhrada s ovocnými stromami. Bolo to pod Vajanom, kopcom, kde v júni mládenci kládli Jánske ohne a potom už len chodník do lesa.

V zime vržďal sneh pod nohami a sánkovali sme sa z horného konca až na dolný. A v lete bol les plný húb a čučoriedok. S dievčatami z dediny sme ich zbierali do plechových kanvičiek štýlom - jedna tebe, jedna mne. Každá druhá nám končila v bruškách a ústa sme mali ako namaľované rúžom.

 

Riečka – Kulpín – v troch dejstvách

 

Moja maminka každý deň spomína na chvíle prežité v Riečke. Vracia sa do mladosti a svojim všetkým blízkym. Už tam z jej rovesníkov zostalo len zopár ľudí. Keď sa tam minulý rok stretla s dvoma kamarátkami boli všetky prešťastné.

 

Lena Riečanská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články