Vianočný čas - Viera Benková

(úryvok z novej knihy Päť ročných období)

 

Pred mojimi očami sa premieta obraz pravej zimy, bohatej na sneh. Sú na ňom haldami snehu zaviate dedinské ulice a kryštálovými cencúľmi prikrášlené nízke vojvodinské domce. Zázračné trblietavé hviezdice zlietajú z neba, stierajú všetky stopy pocukrovaného snežného koberca. Ostrý vietor fúka a vnáša chlad do skrytých a neviditeľných škár, štrbín, ale i do ulíc a domov.

 

Vianočný čas - Viera Benková

 

Pochodujeme nevysvieteným, ale naviatym chodníkom, dvaja starší a jedno dieťa. Matka ma zovrela do náručia, skryla vo svojom zimníku tak, že mi je hlava na jej hrudi a vonku mi je iba od tuhého mrazu červený nos. Pred nami kráča otec s paličkou v ruke a občas sa v snehu pokĺzne, mama ho napomína, neradno teraz padnúť. Ja sa vôbec nebudím, iba na chvíľu sa preberiem na mamin hlas, radšej sa pozerám nahor, na nebo. Odtiaľ sťa z veľkého roztvoreného vreca pilotujú dolu tisícoraké postriebrené, vyblýskané padáčiky, hviezdice neskutočných tvarov. Pamätám si dobre túto časť cesty po vratkom chodníku, na návrat večer domov od krstných rodičov Poliakovcov z Lukavskej (dnes Komenského) do našej ulice. Naši kmotrovci bývali na začiatku tejto prastarej ulice, k nim sme často chodievali a takmer pravidelne na vianočné sviatky. Z nebies sa sypali hviezdice na moje viečka a svojím mäkkým plášťom zaodievali nás do pravej rozprávkovej krajiny detstva, veď Vianoce také aj boli. Vtedy u nás dopĺňané i pouličným spevom mladých, detí a hlasmi polazovníkov. V období týchto mojich útlych rokov boli pravou scenériou sviatkov na našich osadách. Nezabudnuteľný dojem z tých čias sa mi vynára i teraz, keď toto píšem, ako keby bol vo mne len na chvíľu zamrazený a na prvý vzruch, či spomienku sa sťa dotykom čarodejného prútika odmrazil a prečudesne ožil.

*

Z tohto takmer mýtického dávna sa mi vynárajú i ďalšie obrazy; tentoraz už útržkovité a fragmentárne. Vytrhnuté sú z albumu času a zachytené jemnou pavučinkou detského mozgu, do ktorého sa ukladali ako chceli. Sme u kmotrovcov Poliakov a dnu je posvätná nálada vianočných sviatkov. Krstná mama prichystala v ten večer mnoho dobrôt, moja pozornosť sa však pristavila pri koláčoch. Na podnose sa núkali orechové húseničky, vanilkové koláčiky, venčeky, muškacóny, plásty, čokoládové a orechové štangličky, ale aj cigánske rezy a tortičky, z ktorých aj dnes cítim na jazyku labužnícku príchuť, najviac vari z muškacónov a tortičiek. U Poliakov, pravda, nechýbali k večeri ani krumple na ťapši s petrovskou štipľavou klobásou. Boli upečené v peci spolu so zemiakmi, bravčovými rebierkami a mäsom, posypané cibuľou a cesnakom. Predtým dostal každý z nás od krstnej mamy jablko a cesnak na zdravie a dlhý vek, a tiež makové opekance poliate medom. Toto bolo na stole v ten večer vo všetkých našich domácnostiach, a okrem toho sa podávala i chýrečná dolnozemská kapustnica.

 

Komentárov  

+1 #1 RE: Vianočný čas - Viera Benkovásmiljana piksiades 2016-12-03 23:49
To niko ne bi mogao da kaže kao Viera Benková!
Moje detinjstvo je bilo drugačije od njenog a ona me je prenela u sve tople dodire i mirise mog detinjstva. Hvala, Vierka!
Citovať | Nahlásiť administrátorovi

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

urad

Letmo

Vladimír Labáth (1922 – 1997)

Život

Dym z cigarety.
Kytica nádejí.
Večný boj o svety.
Jeden strom v aleji.

Túha po niečom.
Zlato a mozole.
Radosť pod mečom.
Zločinci v kostole.

Žízeň po krvi.
Volanie prorokov.
Túha byť prvý.
Závody stá rokov. ...

 

Posledné komentáre

Posledné články